Ozdravenie Slovenska? Bez vyšších daní to nepôjde

Čo sa týka europrojektov, je to skôr otázka na ministerstvo hospodárstva, resp. iné ministerstvá, ktoré majú tieto projekty v kompetencii. Ďalším zdrojom možného financovania sú komerčné banky, ktoré čerpajú tranže z európskych finančných inštitúcií. Všetci ale vieme, že financovať začínajúceho podnikateľa je problém kvôli zvýšenému riziku a chýbajúcej úverovej histórii. V zahraničí v tomto momente vstupujú do hry tzv. business angels. Sú to úspešní podnikatelia, ktorí sú ochotní investovať aj do rizikových projektov svojich začínajúcich kolegov. Na Slovensku systém business angels prakticky neexistuje. Mojou ambíciou na rok 2011 je prispieť k tomu, aby sme vytvorili ponukovú aj dopytovú stránku "business angels trhu". Inými slovami, chcem presvedčiť ľudí, ktorí majú peniaze, aby ich boli ochotní vytiahnuť z vrecka pre tento typ investície a na druhej strane, chcem vytvoriť systém vyhľadávania zaujímavých projektov začínajúcich podnikateľov.

Najpozitívnejšou asi tá pasáž programového vyhlásenia novej vlády, ktorá sľubuje zásadné zlepšenie podnikateľského prostredia na Slovensku. Najnegatívnejšou kríza eura, ktorá je dôsledkom desiatok rokov nezodpovedného života verejného sektora krajín eurozóny na dlh.

Súhlasím, že jednopercentné zvýšenie DPH je takmer zanedbateľné, ale nie je možné ho kvôli tomu podceňovať. Ja za veľmi dôležité považujem dočasnosť tohto opatrenia, keď vláda sľúbila, že DPH sa vráti na pôvodnú úroveň v tej chvíli, keď deficit verejných financií klesne pod 3 percentá HDP.

Určite áno a nevidím v tom problém z hľadiska možnej špekulácie. Špekulanti existujú aj dnes, keď je na založenie s.r.o. treba viac peňazí. Existujú aj krajiny, v ktorých sa dá s.r.o. založiť do troch dní a za jedno euro a neevidujem závažný problém so špekulantmi. Za hlavný problém podnikania u nás ale nepovažujem bariéry pre začatie podnikania, ale byrokraciu, ktorej musí čeliť každý podnikateľ už po tom, čo podnikať začne.

Súhlasím, že prijaté opatrenia v druhej polovici tohto roka majú skôr negatívny dopad na podnikateľov. Čo je však dôležité, zmenila sa atmosféra, nová vláda nepraktizuje konfrotačnú komunikáciu voči podnikateľom a naopak sľubuje, že podmienky pre podnikanie do konca svojho funkčného obdobia výrazne zlepší. Budeme veľmi pozorne sledovať, či sa jej tento dôležitý sľub aj podarí naplniť.

Táto téma by nemala byť tabu, pretože kríza, ktorá postihla euro je naozaj vážna a dnes nemožno vylúčiť žiadny scenár, vrátane rozpadu eurozóny, hoci je predpoklad, že členské krajiny sa tomu pokúsia zabrániť za akúkoľvek cenu. Dobrovoľný odchod krajín ako je Slovensko je však vysoko nepravdepodobný a preto by prípadný návrat ku korune nebol našim dobrovoľným rozhodnutím, ale opatrením vynúteným v dôsledku rozhodnutia iných krajín eurozóny.

Možnosť zániku je reálna. K záchrane by výrazne prispelo, keby všetky krajiny eurozóny šibnutím čarovného prútika mali verejné financie v takej kondícii ako napríklad Estónsko, ktoré zavádza euro od 1.1.2011. V čase ekonomického rastu Estónci ukladali časť daňových príjmov do rezervného fondu a zároveň boli schopní znížiť vládny dlh takmer na nulu. V čase krízy sa im dýchalo ľahšie ako ostatným, pretože mali vankúš v podobe rezervného fondu. Estónsko je však veľmi malá krajina a bohužiaľ je čistou ilúziou, aby eurozónu tvorilo sedemnásť "Estónsk".

Zrejme sa pýtate na Estónsko. Ja som sa to isté opýtal jedného Estónca, ktorý bol inak veľmi kritický k nezodpovednej rozpočtovej politike krajín eurozóny, ale aj za tejto situácie bol za prijatie eura v Estónsku. Jeho odpoveď bola: Ak máte za suseda Rusko, je prijatie eura tou najlepšou možnou poistkou.

Takto sa to nedá hodnotiť, pretože úspech alebo neúspech podnikateľa závisí od veľmi veľa faktorov a mena, v ktorej realizuje transakcie je len jedným z nich.

Je veľmi veľa prístupov k podnikaniu. Sú takí, ktorí sa domnievajú, že cesta k úspechu vedie cez využívanie najmodernejších metód riadenia, iní sa naopak riadia vlastným inštinktom, intuíciou. Pozoruhodné je, že s úspechmi i s neúspechmi sa napokon v zhruba rovnakej miere stretávajú jedni i druhí. Dôvodom je zrejme skutočnosť, že o úspechu podnikania do značnej miery rozhoduje aj šťastie.

Je to DPH ako aj rozšírenie základu, z ktorého sa platia odvody, čo sú opatrenia, ktoré v konečnom dôsledku znižujú objem disponibilných zdrojov pre podnikateľov. Nie sme nimi nijako nadšení, ale sme ich ochotní tolerovať ako nevyhnutnú daň na konsolidáciu verejných financií. Očakávame ale, že vláda medzitým pripraví sľúbený komplex opatrení pre zlepšenie podmienok podnikania.

Myšlienka zjednodušenia odvodového systému je príťažlivá aj pre podnikateľov najmä z dvoch dôvodov: 1. zníži počet platieb a sociálnych dávok, čím sa sprehľadní celý systém a znížia sa transakčné náklady na podnikanie. 2. stúpne čistý príjem zamestnancov, čo znamená vyššiu motiváciu a predpokladajme, že aj vyššie pracovné výkony vo firmách.

ZPS je prvou organizáciou súkromných podnikateľov v modernej histórii Slovenska. Už od svojho založenia v decembri 89 je partnerom vlády v dialógu o hospodárskej politike a podnikateľskom prostredí. Odlišuje sa od iných organizácií práve tým, že nepresadzuje úzke záujmy jednotlivých firiem alebo odvetví, ale obhajuje záujmy podnikateľov v témach, ktoré sú dôležité pre všetkých a to sú: dane, odvody, celkové finančné zaťaženie, administratívne zaťaženie podnikania atď. Dôležité je ale nielen presadzovanie pozitívnych zmien pre podnikateľov, možno ešte dôležitejšiu úlohu zohráva ZPS pri presviedčaní vlád, aby neprijímali opatrenia s negatívnym dopadom na podnikanie. Niekedy sa nám to darí viac, inokedy menej. Výsledky tohto úsilia nevidieť, pretože ak sme úspešní, vládu presvedčíme, opatrenie sa neprijme, podnikatelia sú ušetrení od komplikácií a o tom, že mohli mať problém ani nevedia.