Slovákov najviac trápi nezamestnanosť a nízka životná úroveň

Slováci považujú za najväčší problém nezamestnanosť a životnú úroveň. Kým pred voľbami v roku 2010 trápil problém životnej úrovne a sociálnych istôt 51 percent Slovákov, v januári 2012 ho za najpálčivejší označilo 62 percent. V rebríčku najzávažnejších problémov skončilo na treťom mieste zdravotníctvo. Výsledky vyplynuli z výskumu, ktorý od 9. do 16. januára tohto roka uskutočnil Inštitút pre verejné otázky (IVO) v spolupráci s agentúrou Focus na vzorke 1076 respondentov.

Korupcia a klientelizmus skončili v prieskume ako štvrtý najpálčivejší problém. Jeho význam podľa Zory Bútorovej z IVO u ľudí v prieskume klesol, a to aj napriek informáciám o kauze Gorila. "Treba zdôrazniť, že zber dát sa uskutočnil začiatkom januára, kedy ešte ľudia neboli v uliciach a dá sa predpokladať, že dnes by verejnosť tomuto problému pripísala väčšiu naliehavosť," podčiarkla Bútorová.

V očiach verejnosti klesla aj intenzita problémov kriminality a organizovaného zločinu - a to z 20 na 12 percent. Slováci menej kriticky vnímajú aj problém etnického spolunažívania. "Zaujímavé je to, že respondenti tesne pred voľbami takmer vôbec nespomínali problémy slovensko-maďarského spolunažívania. Celá tá téma je sýtená skôr rómskou otázkou," povedala sociologička. Takmer 40 percent oslovených Slovákov si navyše myslí, že problém spolunažívania Rómov a Nerómov nevie vyriešiť žiadna politická strana.

Ľudia v prieskume veľmi citlivo vnímali problém regionálnych rozdielov. Najviac znevýhodnení sa tradične cítia ľudia z Prešovského a Košického kraja. Na celom Slovensku však pribudli respondenti, ktorí tvrdia, že sa situácia v ich kraji zhoršila. "Týka sa to dokonca aj Bratislavy, ktorá tradične je jediná, kde neprevažujú negatívne pocity," spomenula Bútorová.

Analytici IVO zhodnotili, že celková klíma na Slovensku je veľmi kritická. Asi tri štvrtiny ľudí vstúpilo do roka 2012 s názorom, že sa krajina neuberá správnym smerom. Pred voľbami v roku 2010 si to myslela asi polovica ľudí. Výrazne sa znížil aj počet respondentov, ktorí sú hrdí na to, čo Slovensko dokázalo počas svojej samostatnosti. V súčasnosti je takých ľudí necelá polovica, kým v roku 2010 hrdosť pociťovalo skoro 70 percent opýtaných.