13.11.2017, 00:00

Jedna osoba, ale odvody má rôzne

Majiteľ a konateľ jednoosobovej eseročky je tá istá osoba. Vo firme môže pracovať v rôznych pozíciách, takže by mali vedieť, aký je medzi tým rozdiel. Dôvodom je aj to, že štátne inštitúcie odlišne hodnotia ich príjmy, hoci ide o toho istého človeka. Od toho potom závisia aj odvody a dane. Rozdiely v „zamestnaní sa sa“ v eseročke vysvetľuje daňová poradkyňa zo spoločnosti A&T solutions Marcela Bošková.

kancelária, dokumenty
Zdroj: Dreamstime

Situácia 1
Majiteľ eseročky ako spoločník

Majiteľ eseročky sa môže rozhodnúť, či si vyplatí dividendu, teda podiel na zisku firmy. Môže si ju vyplatiť iba vtedy, ak firma vykázala účtovný zisk. Z vyplatenej dividendy sa nikdy neplatia sociálne odvody. Dividenda však môže podliehať zdravotnému poisteniu alebo dani z príjmu. Rozhodujúcim kritériom nie je rok jej vyplatenia, ale rok, za ktorý vznikol zisk, z ktorého sa platí. Ak bola dividenda vyplatená za účtovné roky 2011 až 2016, platí sa z nej zdravotné poistenie vo výške 5, 10 alebo 14 percent, a to v závislosti od roku, ktorého sa týka. Dane z príjmu sa z dividendy z tohto obdobia neplatia. V roku 2017 však nastala zmena. Zisky, ktoré vznikli od roku 2017 a budú vyplatené ako dividenda, treba zdaniť formou dane z príjmu vo výške sedem percent. Odvody na zdravotné poistenie sa z nej však neplatia.

Využitie v praxi
Správanie majiteľov jednoosobových eseročiek je rôzne. Pri ich rozhodovaní o výplate dividend hrá dôležitú úlohu to, či má firma dosť financií na ich výplatu. Majitelia tiež berú do úvahy svoje podnikateľské plány. Ak chcú, aby ich firma rástla, dividendy si nevyplatia, ale ich preinvestujú. Najbežnejší scenár v praxi však je, že jednoosobové eseročky si dividendy aspoň čiastočne vyplatia.

Zhrnutie
Sociálne poistenie:
podnikateľ neplatí
Zdravotné poistenie: iba z dividend, ktoré sa platia zo ziskov za roky 2011 až 2016
Za roky 2011 a 2012 je sadzba 10 percent (5 percent zdravotne ťažko postihnuté osoby) z vyplatenej dividendy, avšak maximálne zo sumy 52 980* eur.
Za roky 2013 a 2016 je sadzba 14 percent z vyplatenej dividendy, avšak maximálne zo sumy 52 980* eur.
Daň z príjmu: iba z dividend, ktoré sa platia zo ziskov od roku 2017. Sadzba dane je 7 percent.
Poznámka: *hodnota platná pre dividendy vyplatené v roku 2017.

Situácia 2
Konateľ eseročky bez príjmu

Ak konateľ nemá so svojou eseročkou uzatvorený právny vzťah, ktorým by mal nárok na príjem z firmy, považuje sa za konateľa bez príjmu. V takomto prípade nikto za neho neodvádza sociálne ani zdravotné poistenie. Jeho status by sa dal prirovnať k „dobrovoľne nezamestnanej osobe“. Z toho dôvodu je konateľ povinný sa sám prihlásiť vo svojej zdravotnej poisťovni ako samoplatiteľ. Poistenie platí v minimálnej výške.


Kým platenie zdravotných odvodov je povinné, sociálne odvody sa môžu platiť dobrovoľne. Konateľ bez príjmu sa pre ne rozhodnúť môže, ale aj nemusí. Ak sa pre ne rozhodne, musí sa sám prihlásiť v Sociálnej poisťovni. Odvádzať môže minimálne mesačné poistné.


Podnikateľ platí poistenie v minimálnej výške, ktoré je na rok 2017 stanovené na 61,81 eura mesačne. Minimálne mesačné sociálne poistné je 155,18 eura. Keďže konateľ nemá žiadne príjmy, neplatí ani žiadnu daň z príjmu fyzických osôb. Jeho eseročka ako právnická osoba však dane odvádzať musí.

Využitie v praxi
Byť konateľom eseročky bez príjmu je bežná forma najmä u začínajúcich podnikateľov, ktorí si nemajú z čoho na začiatku vyplácať príjem. Výška zdravotných odvodov je pre nich v akceptovateľnej výške. Dobrovoľne sa však na sociálne poistenie prihlasuje minimum podnikateľov. Nad platením dobrovoľného sociálneho poistenia uvažujú až vtedy, keď sa blížia k dôchodkovému veku.

Zhrnutie
Sociálne poistenie:
neplatí sa
Zdravotné poistenie: 61,81 eura mesačne, teda 741,72 eura ročne
Daň z príjmu: konateľ neplatí, firma áno.

Situácia 3
Konateľ eseročky s príjmom

Ak sa konateľ rozhodne, že si príjem bude vyplácať, má dve možnosti:
a) buď si ho vypláca ako mzdu v zmysle Zákonníka práce,
b) alebo ako odmenu podľa Obchodného zákonníka.
POZOR. Obe formy bežne podnikateľom splývajú, avšak sú medzi nimi zásadné rozdiely.

Ak sa podnikateľ rozhodne výplatiť si mzdu, vzťahuje sa na neho Zákonník práce. Z neho vyplývajú napríklad povinnosti viesť si dochádzku, poskytovať stravné lístky či zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu. Tiež musí dodržať predpisy ohľadne výšky minimálnej mzdy.


Tieto povinnosti však podnikateľ nemá, ak si formu odmeny zvolí podľa Obchodného zákonníka. Vtedy mu odpadnú viaceré byrokratické povinnosti, ako sú vedenie dochádzky, vykazovanie dovolenky a neprítomnosti v práci a podobne.

Pri tejto odmene nemá konateľ nárok na stravné lístky. Zaujímavé tiež je,

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.