Rok 2011? Slovensko bude v znamení planét Brusel a Berlín

Kým astrológovia lúštia na mapách, aká bude pre tento rok konštelácia Jupitera a Saturnu, z hľadiska slovenskej ekonomiky je všetko jasné: rozhodujúce bude postavenie planéty Brusel, v pozícii na planétu Berlín a planétku Bratislava.

Kým rok 2010 bol z hľadiska riešenia problémov európskeho finančného sektora skôr prešľapovaním na mieste, nasledujúce mesiace budú musieť priniesť aspon niektoré rozhodujúce kroky. Pri troche šťastia a politickej múdrosti konečne dôjde k zavedeniu obmedzených prvkov fiškálnej únie a k reštrukturalizácii bánk. A je to dosť pravdepodobné. Eurozóna je na tom vzhľadom na zvyšok svetového hospodárstva celkom dobre, spoločná mena plní svoj účel, v politickej komunikácii nemajú krajiny únie neprekonateľné problémy. A čo je podstatné, v nemeckej politike narastá nespokojnosť s doterajšími polovičnými riešeniami. Príkladom je ostrý list vedúcich predstaviteľov opozičných sociálnych demokratov kancelárke Merkelovej.

Ak by sa (čo je veľmi nepravdepodobné) zrútila eurozóna, Nemecko by muselo zaviesť fixný kurz marky (obmedzenie pohybu kapitálu je v rámci pravidiel spoločného trhu zakázané). Inak by čelilo obrovskému nárastu hodnoty svojej meny, pretože kapitál odinokiaľ by sa tlačil do tejto stabilnej krajiny. Ťažké problémy periférie Európy by zároveň znamenali neradostné vyhliadky pre dlhodobý rast nemeckej ekonomiky. To nikto nemeckým politikom nemusí hovoriť, vedia to sami najlepšie. Celý problém je v tom, že sa európska politická scéna musí rozhodnúť, aké hospodárske nastavenie chce docieliť. A najmä, ako regulovať banky.

Slovenské hospodárstvo bude v znamení Bruselu a Berlína hneď z niekoľkých dôvodov. Prvým je riešenie spomínaných problémov fungovania eurozóny. Po druhé, pre Slovensko bude dôležité, ako ďaleko pôjde oživovanie nemeckého hospodárstva, na ktoré je slovenské tesne naviazané. Tu sú vyhliadky dobré. Nemecké hospodárstvo je stále silne inovatívne, mzdové náklady sú pod kontrolou a dopyt po nemeckých výrobkoch v Európe, v USA a v Číne silný.

Po tretie, pre Slovensko sú dôležité toky bruselských peňazí. Dôležité bude efektívne čerpanie štrukturálnych fondov. Tak, aby z eurofondov napríklad neprofitovali tak silno ako doteraz rôzne kliky „konzultantov“, ktoré si zvyknú za rôzne triviality vyplácať obrovské sumy. Dôležitá bude príprava vyjednávani na ďalšie finančné obdobie, kde je snaha niektorých západných vlád štrukturálnu pomoc obmedziť. No a netreba tiež zabúdať, že východoeurópski poľnohospodári sa tento rok znovu priblížia k plnej výške subvencií z prvého piliera Spoločnej poľnohospodárskej politiky (aj keď nárok na 100 percent platieb budú mať až od roku 2014). Bude zaujímavé sledovať, či sa slovenská vláda postaví k poľnohospodárom tiež ústretovo a bude im náklady dorovnávať v plnej miere. A tiež to, či sa poľnohospodári a spracovateľské podniky dokážu spamätať po tom, ako ich v poslednom období valcovala najmä poľská konkurencia.