Mohlo by sa zdať, že grécka kríza je len pokrová hra nervov medzi eurozónou a gréckou ľavicovú vládou zvolenou vo voľbách v januári tohto roka. Bohužiaľ za silnými rečami, osobnými výpadmi a konštrukciami geopolitických hrátok stojí bohužiaľ tvrdá realita čísel, ktorá sa môže zhmotniť v reálnu hrozbu potenciálnych nebezpečných otrasov finančných trhov a systémov v Európe v prípade realizácie Grexitu.
Prvým grafom je vyobrazená výška, typ a splatnosť gréckeho dlhu po jednotlivých rokoch. Štruktúra dlhu sa v čase mení, kedy zhruba do roku 2021 maturujú rýchle krízové peniaze pomocou od medzinárodného menového fondu a väčšiu úlohu v štruktúre splácaných dlhov začne hrať fond EFSF. Ak Grécko všetky dlhy splatí, tak sa z nich môže vyhrabať až niekedy okolo rokov 2050. No a ako poznáme ochotu politikov splácať dlhy, nemusí to byť vôbec konečný dátum.
Ďalším vztýčeným prstom je výška bankových depozitov domácností a gréckych firiem resp. rýchlosť ich odlivu. Do roku 2010 zaznamenávali štandardný priebeh tak ako je obvyklé, ale potom sa trend s narastajúcimi problémami láme a objem depozitov začína od svojho vrcholu medzi 200 a 250 miliardami eur klesať.
V rokoch 2013 a 2014 môžeme pozorovať stabilizáciu ešte za vlády premiéra Antonisa Samarasa, ktorý spolupracoval s veriteľmi a dokázal Grécko viacmenej stabilizovať. To však Grékom začala dochádzať trpezlivosť a v januári 2015 dali prednosť ľavicovej SYRIZA na čele so súčasným Alexisom Tsiprasom z extrémnej ľavice.
Od tej doby vidíme prudký nárast odlivu depozitov z gréckych bankových ústavov. Veľmi dobre je to vidieť na percentuálnych zmenách na spodnom grafe. Všetci, ktorí mohli, začali z krajiny svojej investície vyťahovať s vedomím, že krajná ľavica s populistickým program nebude asi to najlepšie pre podnikateľskú stabilitu a istotu.
Tretí graf je už ľahko komplikovanejší a predstavuje pohľad na pomer celkového zadlženia ku HDP na vertikálnej osi. Čím vyššie sú body alebo krivka na nej položená, tým vo väčších problémoch sa ekonomika ocitá. Na horizontálnej osi je zobrazovaný pomer deficitu alebo prebytku k HDP. Grécko je tu posadené zo všetkých krajín najviac a pomer dlhu k HDP dosahuje hrozivých cca. 180 percent za stáleho deficitu verejného rozpočtu.
Projekcia počíta s návratom do prebytku v roku 2016. Otázkou ostáva, či je to možné s ostro ľavicovou vládou a s jej názormi, ktoré sme mohli počuť pred voľbami a tiež pri vyjednávaní s veriteľmi. Tu si dovolím, malú odbočku k Írsku, ktoré je "smutným rekordmanom" čo sa deficitu verejného rozpočtu týka.
Na druhej strane z trajektórie krivky je zrejmé, že sa Írsku rýchlo darí znižovať deficit a pritom udržiavať celkové zadlženie na rozumnej úrovni resp. ho dokonca znižovať v poslednej dobe. Írsko aj bez tejto grafiky môžeme označiť za krajinu, ktorá zatiaľ svoje pokrízové problémy zvláda asi najlepšie z tých najviac postihnutých krajín PIIGS spoločne ešte so Španielskom.
CDS kontrakty sa preslávili v USA pri veľkej finančnej kríze, ktorá sa nafúkla kvôli trhu s nehnuteľnosťami, ktorý predstavoval obrovskú bublinu nafúknutú hypotekárnymi úvermi nesprávnym ľuďom, ktoré boli kolateralizované do rôzne kvalitných tranží CDO, proti ktorým uvedomelí investori začali vsádzať cez CDS.
CDS - Credit Default Swaps sú papiere, ktorými sa dá zabezpečiť proti defaultu inštitúcie alebo iného nástroja alebo dokonca krajiny. A na ďalšom grafe si môžeme prezrieť krivku pravdepodobnosti defaultu Grécka založených na cenách práve CDS kontraktov na default niektorých krajín označovaných ako PIIGS.
Posledný graf, na ktorý možno poukázať, ako na vztýčený prst aj pre budúcnosť celej krajiny je nezamestnanosť v jednotlivých vekových skupinách. Z tohto zistenia sa dá vyčítať, že polovica ľudí od 15 rokov do 24 rokov nepracuje a sú nezamestnaní. Je to jediná veková skupina, ktorá sa dlhodobo pohybuje nad priemerom celej krajiny a všetkých vekových skupín.
Krivka je pomerne zubatá, ale to je dané veľkou sezónnosťou, keď turistický ruch hrá v Grécku značnú rolu. Prekvapivo najnižšiu nezamestnanosť dosahuje veková skupina, ktorá je len niekoľko rokov vzdialená od dôchodkového veku. Nebezpečné je aj to, že z Grécka môže odchádzať do iných krajín akademická elita a tým znovu Grécko stráca.
Komentár bol zverejnený na webe patria.cz