„Zintenzívnenie nepriateľských akcií v Donbase bude začiatkom konca Ukrajiny,“ vyhlásil pred niekoľkými dňami zástupca šéfa ruskej prezidentskej administratívy Dmitrij Kozak. Varoval, že Moskva je pripravená brániť obyvateľov Donbasu s ruskými pasmi. Tie Kremeľ v separatistických republikách rozdáva vo veľkom.
Na rad tak už prichádzajú aj slová o vojne. „Všetko závisí od rozsahu požiaru. Ak dôjde k srebrenickému masakru, ako hovorí náš prezident Vladimir Putin, pravdepodobne budeme nútení našich ľudí brániť,“ dodal Kozak.
Západné krajiny vrátane Slovenska v uplynulých dňoch opakovane vyjadrili znepokojenie nad správami Kyjeva o hromadení ruských síl pozdĺž hraníc s Ukrajinou. Na pamäti pritom majú rok 2014, keď Putin poprel prítomnosť ruských vojakov na Kryme. Tí nakoniec ruskými skutočne boli a Moskva Krym po ich akcii anektovala.
V súvislosti s týmto vývojom sa vynára hneď niekoľko otáznikov. Ak by sa Rusi pripravovali na inváziu, robili by to tak okato? Neprišli by o moment prekvapenia? Kľúčovou a zatiaľ nezodpovedanou otázkou je aj to, aký by bol cieľ Ruska pri vojenskej intervencii. Niektorí analytici predpokladajú, že ide o snahu zaplaviť separatistické oblasti a priľahlé konfliktné zóny „mierovými“ jednotkami, ktoré by v regiónoch zaviedli svoje pravidlá, čo by mohlo viesť k anexii Donbasu.
Takéto kroky by však určite zaručili odpoveď Západu. Spočiatku pravdepodobne len vo forme sankcií. Na úkor istého zvýšenia kontroly nad regiónom by to pre Moskvu znamenalo ďalšie ekonomické ťažkosti s množstvom personálu a techniky v hre – málo muziky za veľa peňazí.