Mladí musia byť zvedaví a draví

Do podnikania by sa mali púšťať ľudia, ktorí chcú ísť prirodzene svojou vlastnou cestou. A vtedy nie sú dôležité iba financie, ale aj odhodlanie nájsť si svoje pevné miesto na zemi.

Čo podľa vás chýba súčasným mladým na to, aby sa stali prosperujúcimi podnikateľmi v porovnaní s generáciou predtým?
Do podnikania by sa mali púšťať ľudia, ktorí prirodzene túžia ísť svoju vlastnou cestou v živote, túžia byť slobodní a neboja sa za túto slobodu zaplatiť vyšším rizikom. Ľahšie si zvolia takúto cestu mladí ľudia bez rozbehnutej pracovnej kariéry a "teplého“ miesta.

Zmenilo sa hlavne prostredie. Pred pätnástimi rokmi, keď sme začínali, bola menšia konkurencia, bolo viac príležitostí v nových oblastiach, ale aj viac nadšenia pre vlastné podnikanie - v podstate všetci prežívali niečo ako nový začiatok. Boli sme ochotní robiť veľmi veľa a hľadať si tak svoje špecifické "miesto na zemi“. Dnešným mladým ľuďom sa už ponúka viac štandardných možností, preto viac zvažujú. Chcú vyskúšať viac pracovných príležitostí, stihnúť viac rozmanitých vecí. Podnikanie je však beh na dlhú trať, treba ho postupne a dlhodobo rozvíjať.

Mali ste svojho tútora, sponzora v začiatkoch? Odkiaľ ste čerpali prostriedky na rozbeh a čo vám nesmelo chýbať v základnej výbave pri začiatkoch?
Prvú firmu sme založili dvaja spolužiaci, ktorí sme sa poznali ešte zo strednej školy. K podnikaniu nás viedli aj profesori na vysokej škole - Fakulte managementu Univerzity Komenského, čo bola vtedy úplne nová škola a my sme boli jej druhý ročník. Mali sme šťastie na profesorov, napríklad predmet Podnikanie nás učil manažér, ktorý mal svoju vlastnú úspešnú poradenskú firmu a nie niekto, kto o podnikaní iba čítal v učebnici. Na Finančnom manažmente sme robili reálne biznis plány, dostali sme výborné základy obchodného a pracovného práva.

Vedenie univerzity podporovalo prácu študentov popri štúdiu, ktorá rozvíjala naše praktické zručnosti. Dokonca nám vedenie pomohlo aj s prvými kancelárskymi priestormi výmenou za prácu na projekte školy. Využili sme aj vtedajšiu možnosť príspevku na novovytvorené pracovné miesto pre absolventa VŠ. Budovali sme vtedy aj tím programátorov a v podstate všetci vtedajší zamestnanci boli študenti alebo čerství absolventi.

Čo vám ešte pomohlo okrem financií?
Osvedčilo sa nám v počiatkoch držať sa "pri zemi“ a veľkú časť zarobených peňazí nechať vo firme na jej ďalší rozvoj. Určite nám pri podnikaní pomohol aj fakt, že sami poskytujme poradenstvo v oblasti manažmentu. Tieto skúsenosti využívame aj pri riadení našej poradenskej a IT spoločnosti.

Určite si ešte spomeniete aj na ďalšie špecifiká podnikateľského prostredia v polovici 90. rokov. Ktoré to boli?
V polovici 90. rokov, keď sme začínali, bolo veľmi veľa nového. Ako prvé sme začali poskytovať služby účtovníctva. Práve v tom čase sa kompletne zmenili zákony o vedení podvojného účtovníctva rovnako ako veľká časť daňových zákonov.

Po absolvovaní jedného semestra účtovníctva na škole som stála na tej istej štartovacej čiare ako ľudia, ktorí pracovali v oblasti účtovníctva a daní už roky. Navyše som mala obrovskú túžbu spoznávať nové veci, vedela dobre pracovať s počítačom, ovládala angličtinu. Nebola som zaťažená skúsenosťami v žiadnom zamestnaní, ktoré by fungovalo ešte v starých koľajach. Jednoducho som bola v správnom čase na správnom mieste a nebála som sa využiť príležitosť.

Našla som si kurz pre daňových poradcov, rodičia mi kúpili počítač, mama spoločníka nám posunula prvých dvoch klientov, urobila som v exceli tabuľky pre výpočet miezd a naprogramovala som úplne jednoduchý program pre vedenie podvojného účtovníctva. Po prvých inzerátoch prišli noví klienti a pribrali sme prvých kolegov z radov spolužiakov. Oblasť finančných analýz a biznis plánov bola úplne nová. Bolo vtedy bežné, že ľudia prišli žiadať o úver s papierom v ruke popísaným pár číslami.

S ktorými úskaliami ste sa v začiatkoch stretli, s čím ste najviac zápasili? Proti čomu ste bojovali neskôr?
Pre mňa je základ práce v oblasti poradenstva predovšetkým v získaní dôvery klientov a v dlhodobom budovaní mena firmy na základe dobre uskutočnenej práce. A práve postupné získavanie dôvery nebolo jednoduché - najskôr sme boli príliš mladí. Výpis z obchodného registra som si vyzdvihla presne v deň mojich 21. narodenín.

Potom sme sa začali postupne uchádzať o väčšie zákazky a začal silnieť tlak zo strany konkurencie. Nebáli sme sa bojovať o projekty pre veľké firmy ako napr. Kappa Štúrovo, St. Nicolaus, či VSŽ Košice. Konkurenti sa nie vždy správali čestne. Keďže sme firmu budovali postupne a nemali sme nikoho za sebou, museli sme byť oveľa lepší a usilovnejší, aby sme dokázali klienta presvedčiť. A tento prístup k práci a ku klientovi sme neopustili dodnes.

Ako ste sa naučili prispôsobovať sa potrebám trhu?
Od začiatku je pre nás prirodzené dívať sa okolo seba, pozorne sledovať, čo sa deje u každého klienta v oblasti jeho pôsobenia. Keďže mu ideme pri našej práci hlboko "pod kožu“, mapujeme procesy v organizáciách a navrhujeme riešenia, ako efektívnejšie realizovať jeho činnosť, je pre nás dôležité dobre rozumieť jeho potrebám a reagovať na ne.

Naučili sme sa chodiť s otvorenými očami a vedieť uchopiť príležitosti, ktoré sa na našom trhu vyskytnú. Intenzívne sledujeme zahraničné trendy v kľúčových oblastiach, ako je napr. BPM, IT, riadenie kvality a prinášame tieto nové myšlienky do našej práce.

Spomínate si na svoj prvý podnikateľský plán? Aké mal chyby?
Vždy sme mali silnú víziu, kam chceme ísť. Táto nás viedla v prvých rokoch podnikania a tak sme vedeli mnohé veci riešiť intuitívne. Dá sa povedať, že som mala svoj plán v hlave.

Plány začali byť dôležité hlavne pre internú komunikáciu s kolegami pre nastavenie cieľov a smerovania.

Kedy ste začali byť na seba prvý raz hrdá a čo to s vami urobilo?
V prvých rokoch ma práca úplne pohltila, nadšene a vytrvalo som pracovala, až som si uvedomila, že pracujem na riešení naozaj závažných problémov. Spolupracujem s ľuďmi, ktorí sú omnoho starší a skúsenejší, a oni mi dôverujú.

Ako príklad môžem uviesť príhodu, keď som klientovi - zahraničnému investorovi - ktorý kupoval časť výrobného podniku na strednom Slovensku, našla v poslednej chvíli chybu vo vyčíslenej cene vo výške 33 miliónov korún. O túto sumu by prišiel, preto sa museli nanovo otvoriť rokovania. Výsledok bol, že pre ďalšie vážne transakcie si tento zahraničný investor vzal za poradcu nás a nie poradcov, ktorých mal dovtedy.

Ako nájsť v sebe presvedčenie, predpoklady, odhodlanie na podnikanie?
Často prirovnávam podnikanie k horskej túre. O úspechu podľa mňa najviac rozhoduje to, ako veľmi chcete vyšliapať na vysnívanú horu a ako veľmi veríte tomu, čo robíte - skrátka potrebujete mať nadšenie a vieru v to, čo robíte. Až na ďalších miestach je dôležitá vaša fyzická kondícia, počasie počas túry či cena topánok, v ktorých šliapete hore.

Ak pôjdete za tým, čo skutočne chcete a nenecháte sa odradiť prípadnými prekážkami, ktorých je vždy dosť, určite dôjdete do cieľa.

Dôležitý je aj trhový prieskum, v ktorej oblasti začať podnikať.
Ja vnímam rozbeh podnikania mladými ľuďmi ako realizáciu atraktívnej, dobrej myšlienky, novej služby, produktu tam, kde zistili príležitosť alebo kde sa vytvoril priestor v súvislosti s vývojom spoločnosti. Skôr je to o menších projektoch, ktoré majú šancu rásť. Náročné trhové prieskumy by som nechala na investorov, ktorí idú na veľký trh a chcú ihneď získať určitý plánovaný trhový podiel.

Kľúčovou vlastnosťou, ktorá je vlastná hlavne mladým, je zvedavosť, neuspokojenie sa s tradičným spôsobom, ako veci fungujú, a nadšenie pre nové možnosti.

Dnes sú mnohé príležitosti, ktoré sú úplne iné ako pred pätnástimi rokmi. Určite je zaujímavá oblasť IT, internetu, vedy a výskumu, nových služieb pre skvalitnenie života. Potrebné je ich iba nájsť.