Keď v roku 1989 padol Berlínsky múr, mal som len osem rokov. Hrozbu jadrovej vojny som si teda začal naplno uvedomovať, až keď pominula. Malo to byť navždy. No dnes sa potichu vracia. Mimovládka PS21 na základe prieskumu medzi 50 bezpečnostnými expertmi nedávno posúdila riziká vypuknutia veľkých konfliktov.
Výsledky sú prekvapivé – experti odhadli, že riziko vypuknutia jadrovej vojny v priebehu najbližších 20 rokov je 6,8 percenta. Samozrejme, je ťažké odhadnúť to presne. No číslo je zjavne vyššie ako nula. 60 percent oslovených expertov si navyše myslí, že riziko za poslednú dekádu narástlo. 80 percent z nich očakáva ďalší nárast predovšetkým „asymetrických“ konfliktov medzi mocnosťami. Machovské pózovanie vojnových lodí v Juhočínskom mori, stíhačky nad Baltským morom a hackeri v kyberpriestore – to všetko je plánované tak, aby sa zabránilo krviprelievaniu. Mocnosti sa chcú vyhnúť devastujúcim priamym konfliktom, ktoré si nikto nemôže dovoliť.
Najpravdepodobnejší je vojenský konflikt medzi Indiou a Pakistanom. Tieto krajiny za posledné dekády viedli niekoľko pohraničných konfliktov – no bez toho, aby eskalovali do použitia jadrových zbraní. Z toho by ani jedna strana nič nezískala. Rizikom však ostáva eskalácia, ktorá by sa vymkla spod kontroly.
Skutočným posunom poslednej dekády je asertívnejší prístup Číny a Ruska. Vzostup Číny bol očakávaný už dlho, no Rusko väčšinu bezpečnostných expertov prekvapilo. Panel respondentov PS21 odhadol pravdepodobnosť aspoň obmedzenej vojenskej konfrontácie medzi NATO a Ruskom na 22 percent. Na porovnanie, riziko bojov medzi Čínou a USA odhadli na 17 percent. Ak sa pozrieme na pravdepodobnosť jadrového konfliktu, v prípade Ruska sú to 4 percentá a v prípade Číny len 2. Nie je to prekvapujúce. USA a Čína sú v prvom rade ekonomické superveľmoci – obe tak v konečnom dôsledku profitujú z globalizovaného a prosperujúceho sveta. No ak chce status superveľmoci ukazovať Rusko, môže sa spoľahnúť len na svoju vojenskú silu – predovšetkým jadrový arzenál.
Generácii presvedčenej, že veľká vojna v Európe je nemysliteľná, treba pripomenúť, že starý kontinent je domovom viac ako polovice svetového jadrového arzenálu. Profesor Joseph Nye z Harvardovej univerzity však zdôrazňuje, že jadrové zbrane vojnám zabraňujú, pretože slúžia ako brutálne efektívne „krištáľové gule“. Národní lídri vďaka nim vopred poznajú dôsledky prílišnej eskalácie – totálnu deštrukciu a vojnu, v ktorej by prehral každý.
Moderným konfliktom veľmocí však chýbajú istoty predošlej éry. Počas studenej vojny napríklad panoval predpoklad, že vypuknutie konvenčnej vojny by nevyhnutne viedlo k jadrovému konfliktu. To bol jeden z dôvodov, prečo sa vojna nikdy nezačala. Dnes to už neplatí. Ukazuje sa, že limitovaná konvenčná vojna môže prebehnúť aj bez toho, aby prišlo až na jadrové zbrane. Hoci jadrový konflikt ostáva nepravdepodobný, vyhliadka vojny medzi jadrovými veľmocami – hoci aj konvenčnej – bude vždy strašidelná.