Budúci týždeň sa začína pôst. Pôst je obdobie po fašiangoch, po veľkom hodovaní. Je to tiež obdobie, keď sa kresťania zrieknu pôžitkov, aby takto preukázali svoju vieru a zmazali svoje hriechy.
Počas pôstu ľudia konzumujú menej, čistia svoje telo a dušu. V minulosti mal pôst aj ekonomické dôvody, vo februári už ľuďom dochádzali zásoby. Štyridsať dní menšej spotreby a viera v to, že tým získajú odpustenie, im pomohli prežiť najťažšie obdobie roka. Dnes, v modernej dobe, už postenie sa stráca svoje ekonomické dôvody a posúva dopredu argumenty skôr o očiste tela, ako aj o ochrane zdravia. V časoch konzumnej spoločnosti nás všetko núti k väčšej spotrebe, práve to nám dáva pocit istoty. Pokiaľ nakupujeme bez obmedzenia, sme v bezpečí. Fakt, že na to máme, znamená, že nie sme ekonomicky ohrození. Nakupujeme dokonca aj vtedy, keď sme smutní, alebo ak sa nám niečo nepodarí, aby sme sa rozveselili.
Ekonomika bohatých štátov je postavená na spotrebe spoločnosti. Pokiaľ ľudia míňajú, poháňajú ekonomiku, udržujú pracovné miesta a zachovávajú ekonomiku v pohybe. Takže ide o opačný smer, než to bolo pred priemyselnou revolúciou, keď sa oslabenie ekonomickej sily kompenzovalo skromnejšou spotrebou. Kto na to nemal, nekupoval.
Dnes žijeme v ére rýchlych pôžičiek a spotrebných úverov. Nabádajú nás k tomu, aby sme kupovali aj vtedy, keď na to nemáme. Vyrábajú sa šaty, ktoré sú lacné, no zároveň sa rýchlejšie spotrebujú. Vďaka nižšej kvalite materiálu je nízka aj ich cena. Nám to prekážať nemusí, veď si môžeme kúpiť hneď nové. Čítal som odhad, že keby sme nevyrábali žiadne oblečenie, aj tak by sme ho mali dostatok pre jednu celú generáciu z už teraz vyrobených odevov. Pri tomto trende súčasne bojujeme aj za zelenú planétu, no neuvedomujeme si, že nákupmi generujeme odpad, ktorý sa recykluje veľmi ťažko, v prípade textilov skoro nijako. Ak sa vzdialime od každodenného rytmu konzumnej spoločnosti a pozrieme sa na to, čo robíme v dobe bohatstva a spotreby, uvedomíme si rôzne anomálie.
Míňame, aby sme ostali bohatí. Súčasne sa zadlžujeme a svojou spotrebou generujeme veľké množstvo odpadov, ktoré nevieme recyklovať, preto ich zakopávame do zeme alebo spaľujeme. Možno by sme sa mali vrátiť k pôvodným hodnotám, avšak to už by bolo na úkor kvality nášho života. Možno však aspoň počas pôstu, počas tých štyridsiatich dní, by sme mali konzumovať a nakupovať menej, aby sme sa na chvíľu vrátili k sebe.