Vlna migrantov, bezpečnostné riziko, mŕtve dieťa v osade na východnom Slovensku. O týchto a podobných obrazoch informujú médiá takmer každodenne. Tieto správy však vytvárajú novinári z rôzneho prostredia, s rôznym vzdelaním a svetonázorom, čo sa môže prejaviť na ich výslednej podobe. Ako urobiť spravodajstvo vyváženejším aj v komerčnom prostredí? A ako reflektovať svoje sociálne bubliny a vykročiť z vychodených chodníčkov?
Organizátori projektu Svet medzi riadkami sa o to snažia. Učia mladých žurnalistov na Univerzite Komenského, ako svoje predsudky minimalizovať. „Ide o to, aby si novinár uvedomil svoje vlastné predsudky či stereotypy. Ak totiž napríklad pri informovaní o svete používa len európske okuliare, neprináša publiku obraz skutočnosti, len svoju predstavu o nej,“ vysvetľuje koordinátor projektu Peter Ivanič z neziskovej organizácie Človek v ohrození. Partnerom v projekte sú okrem Človeka v ohrození aj Hospodárske noviny. Na ich webovom portáli majú študenti možnosť publikovať svoje články.
Komerčné televízie siahajú po témach, ktoré diváka zaujmú a zvýšia im sledovanosť. Informovať o témach nešokujúco je potom o to ťažšie. Priniesť správu o tragédiách týkajúcich sa napríklad Rómov, tak aby len nepotvrdzovali zažité stereotypy, je výzvou. „Pokiaľ som sa nezačala zaoberať rómskou tematikou do hĺbky, tiež sa mi stávalo, že som sa pristihla pri tom ako som pustila na papier svoje predsudky o Rómoch,“ hovorí o svojej skúsenosti reportérka portálu Aktuality.sk, Stanislava Harkotová.
Integrácia sociálne vylúčených je spoločenský problém, pri ktorého riešení pri informovaní zlyhávajú nielen média, ale aj politici. „Ak budeme mať na stole riešenia, o ktorých budeme môcť informovať, tak budem veľmi rád. Ale keď sa riešenia nepretlačia v politike a vo väčšinovej spoločnosti, nemáme o čom prinášať správy,“ povedal riaditeľ spravodajstva a publicistiky v televízii Markíza Henrich Krejča.
Aby sa redaktori vžili do situácie, o ktorej informujú, mali by v ideálnom prípade zotrvať v oblasti aspoň určitý čas a ”nasať atmosféru”. Preto sa organizátori v rámci kurzu snažia vysielať vybraných študentov aj na novinárske cesty do zahraničia. Podobné takéto výjazdy plánujú aj v nasledujúcom období.
Prednášajúci na kurze ponúkli študentom aj zjednodušené analytické postupy požičané zo sociológie, ktoré im môžu pomôcť prinášať vyváženejšie a nestrannejšie podané témy. „Veľmi by som ocenila, ak by ste projekt priniesli aj do redakcií. Každým rokom k nám prichádzajú reportéri, ktorí majú stále silnejšie bubliny,“ povedala šéfdramaturgička relácie Reflex v televízii Markíza Zuzana Štelbaská.
Podľa Henricha Krejču nemajú spravodajskí reportéri z TV Markíza v hektike dňa veľmi čas do hĺbky rozoberať ich vnútorné stereotypy, ktoré by mohli preniesť do svojich reportáží. Reč občas obsahuje aj expresívne výrazy tak, aby zaujala. Riaditeľ spravodajstva hovorí, že sa snaží, aby bol jazyk neutrálny, no zväzuje ho komerčná povaha televízie.
V dnešnom prostredí internetu a sociálnych médií môžu byť seriózne média v nevýhode v dosahu oslovených ľudí. „Alternatívne internetové portály, predstavujú veľkú hrozbu pre spoločnosť, majú obrovský dosah a písať na nich môže hocikto. Otázkou je, ako ich regulovať alebo zakázať, aby sme neporušili slobodu slova,“ premýšľa Krejča. Jeho slová potvrdzuje aj Harkotová, ktorá sa snaží známym vysvetliť ako alternatívne weby fungujú, no tí ich aj napriek tomu stále sledujú. Mladým novinárom odporúča, aby sa o tému živo zaujímali a aby oslovovali fundovaných odborníkov.
