23.11.2016, 07:30

Slovensku sa nechce oživiť kľúčový dokument

Istanbulský dohovor rozdeľuje spoločnosť. Na jednej strane sú cirkevné organizácie, na strane druhej ľudskoprávni odborníci.

Slovensku sa nechce oživiť kľúčový dokument
Zdroj: Wikimedia Commons

Komplexná medzinárodná stratégia v boji proti násiliu na ženách či kontroverzný, sporný a nejasný dokument? Istanbulský dohovor býva označovaný mnohými menami. Slovenská republika ako jedna z prvých krajín podpísala Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a boji proti nemu, no ďalšie dva podstatné kroky - ratifikácia a následná implementácia sú stále v nedohľadne. Dôvodom sú viaceré časti dohovoru, ktoré vyvolávajú búrlivé diskusie nielen medzi odborníkmi.

Riešenie pre viaceré formy násilia

Každá desiata žena v Európe zažila, alebo zažíva psychické, fyzické, alebo sexuálne násilie zo strany partnera. Mnohé prieskumy poukazujú aj na to, že každá dvadsiata žena, či dievča bolo znásilnené. Viac ako 30 percent  respondentiek zo Slovenska v prieskume  agentúry Európskej únie pre ľudské práva uviedlo, že sa stali obeťami fyzického alebo sexuálneho násilia zo strany muža, či partnera. Odborníčky a odborníci dodávajú, že násilie zažíva viac ako 90 percent žien, čo poukazuje na jeho rodovú podmienenosť.

Jedným z cieľov takzvaného Istanbulského dohovoru je ochraňovať ženy pred všetkými formami násilia a navrhnúť právny rámec, politiku a opatrenia, ktoré by násiliu mohli predísť. Podľa ministerstva zahraničných vecí je dohovor ďalším medzinárodným štandardom v  rámci ochrany a záruk ľudských práv.  Vytvára taktiež právnu ochranu žien vystavených násiliu. "Definuje a kriminalizuje rôzne formy násilia voči ženám ako napríklad ženskú obriezku, či iné formy fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia," dopĺňa hovorca rezortu zahraničia Peter Stano.

Spomalený proces

Slovenská vláda podpísala Istanbulský dohovor v máji 2011, no doposiaľ ho neratifikovala. Keďže jeho ratifikácia nie je pre kabinet prioritou, doposiaľ nenadobudol záväznosť, a teda nemá pre Slovensko žiadnu právnu silu. V rámci Rady Európy ho ratifikovalo a uviedlo do platnosti 22 členských krajín. Z okolitých štátov ho ratifikovalo len Rakúsko a Poľsko.  

Slovensko malo pôvodne v pláne dohovor uviesť do života už v tomto roku, to termín sa posunul na roky 2016 až 2019.  Koncom roka 2013 požiadal vtedajší minister spravodlivosti Tomáš Borec o odklad procesu ratifikácie na podnet viac ako sto mimovládnych organizácií, ale i súkromných osôb z podnikateľského či cirkevného prostredia.

Špecifická terminológia a problematický rod

V dohovore je podľa nich problematická najmä terminológia. Pojmy ako rod, rodová identita, či rodovo podmienené násilie sú dôvodom, prečo sa viaceré cirkevné a konzervatívne organizácie postavili proti Istanbulskému dohovoru.  Podľa právnej analýzy Milana Dilonga je práve pojem “rod” nejasný. V dohovore je totiž definovaný ako “súbor spoločnosťou vytvorených rolí, vzorov správania, činností a atribútov, ktoré daná spoločnosť považuje za primerané pre mužov a ženy.”

Podľa Fóra pre verejné otázky bude takáto nejednoznačná terminológia vytvárať predpoklady pre viacero možných spôsobov výkladu a nepredvídateľnú implementáciu. “Viaceré časti Istanbulského dohovoru sú kontroverzné. prináša skôr chaos a nie je riešením dôležitých problémov,” myslí si Michal Makovník z Fóra pre verejné otázky.

Proti dohovoru sú aj viaceré katolícke organizácie, ale aj Konferencia biskupov Slovenska.

Podľa Martina Kramaru z konferencie by Istanbulský dohovor mohol viesť k opatreniam “s cieľom odstrániť zvyky, tradície a všetky ostatné zvyklosti založené na stereotypných rolách mužov a žien.”

Rod by sa teda mohol meniť podľa toho, čo spoločnosť považuje za primerané. Kramara taktiež upozorňuje na to, že dohovor rozlišuje medzi spoločensko-kultúrnou úlohou pohlavia (gender) a biologickým pohlavím. “Pohlavie už teda nie je rod ani rodová identita.”

Rod – skutočne nový pojem v našom práve?

Právnička Janka Debrecéniová však upozorňuje na fakt, že Slovensko sa zaviazalo k dodržiavaniu viacerých dohovorov a dokumentov medzinárodného práva, ktoré rozlišujú medzi biologickým pohlavím a očakávaniami od mužov a žien a predstavami o

nich, ktoré sú konštruované iba sociálne a kultúrne.Napríklad tzv. CEDAW, teda Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien požaduje od štátov,aby odstraňovali predsudky a iné praktiky založené na stereotypných úlohách mužov a žien, a výbor

zriadený pri tomto dohovore rod priamo definuje.

Aj podľa ministerstva spravodlivosti sú tieto pojmy obsiahnuté v smerniciach Európskej únii aj vo verejných politikách Slovenska. Pojem rod nájdeme v antidiskriminačnom zákone aj v našej ústave a používa ho aj ústavný súd - napríklad pri kauze platov zdravotných sestier. Debrecéniová dodáva, že v právnom systéme nájdeme viacero ďalších právnych termínov ako napríklad “dobré mravy”, ktoré nie sú presne definované. Slovenská legislatíva teda podľa nej už dávno pozná pojem rod, či už vo vlastnom právnom poriadku alebo v medzinárodnom práve, ktoré je nadradené našim zákonom.  

Politologička Adriana Mesochoritsová z občianskeho združenia Možnosť voľby vysvetľuje, že pojem rod nie je ničím novým, pretože je predmetom vedeckých disciplín a akademických diskusií už od 70. rokov. Podľa nej nám práve kategória rod pomáha bojovať proti násiliu. Ukazuje nám mocenské štruktúry a sociálne väzby. Jednoducho povedané, rod nám pomáha odhaliť mechanizmy, napríklad rodové stereotypy, ktoré vedú k násiliu v našej spoločnosti.

Politici so založenými rukami

Podľa ministerstva spravodlivosti sa pojmy obsiahnuté v dohovore stali predmetom dezinterpretácií. Aj to je dôvod, prečo sa v programovom vyhlasení vlády navrhuje celospoločenská diskusia. Politologička Dagmar Horná však upozorňuje, že niečo podobné je v podstate nemožné a sú to práve politici, ktorí by sa mali snažiť nájsť riešenie. Tí však čakajú, kým jednotlivé mimovládne a cirkevné organizácie či rôzni odborníci nájdu konsenzus, čo sa podľa Hornej pravdepodobne nikdy nestane.

V súčasnosti je gestorom dohovoru rezort spravodlivosti. Podľa viacerých ľudskoprávnych organizácií, či  občianskych združení brzdí ratifikáciu najmä nevôľa štátu urýchliť ratifikačný proces. "Ratifikácii však samozrejme nepomáha ani nečinnosť štátu, ktorý sa tomu celému len prizerá a doposiaľ nedal naozaj jasne a dôrazne najavo záujem na posilňovaní ľudských práv a rovnosti všetkých svojich občanov, bez ohľadu na ich rod." tvrdí Nadácia otvorenej spoločnosti. V rámci  kampane: Odzvoňme násiliu na ženách, ktorú realizovalo občianske združenie Možnosť voľby, podporilo urýchlenie ratifikácie dohovoru niekoľko známych osobností, ktorí prichádzajú s posolstvom: každý z nás sa môže stať súčasťou riešenia tohto závažného spoločenského problému.

Dôležitosť vzdelania

Istanbulský dohovor je komplexný dokument. Politologička Adriana Mesochoritsová vysvetľuje, že zahŕňa viaceré oblasti - ochranu žien, legislatívne nástroje, ale aj média, reklamu, marketing či vzdelávanie. Súčasťou jeho implementácie by boli rôzne opatrenia ktoré by sa týkali najmä prevencie násilia, ktoré je rodovo podmienené.

Išlo by aj o zmeny vo vzdelávaní, ktorých sa mnohé mimovládne cirkevné organizácie obávajú. Podľa nich by išlo o porušovanie práv rodičov na výchovu ich detí. Mesochoritsová sa však pýta, či chcú vychovávať budúcich násilníkov a budúce obete násilia. Dagmar Horná kladie ďalšie otázky. “Kedy ste sa učili o tom, ako má vyzerať partnerský vzťah, čo sú v skutočnosti ľudské práva, čo to znamená byť občan a čo je to ľudská dôstojnosť?”

Mesochoritsová si nemyslí, žeby došlo k porušovaniu práv rodičov. A pýta sa, či chceme naďalej rodovo nekorektným a necitlivým vzdelávaním prispievať k výchove budúcich násilníkov a budúcich obetí násilia a ľudí, ktorí nerešpektujú ľudské práva..

Komplexná medzinárodná stratégia  

"Istanbulský dohovor je dokument globálneho významu nakoľko zjednocuje a zlaďuje všetky normy a dokumenty, ktoré boli doposiaľ v tejto oblasti prijaté. Tým pádom poskytuje najucelenejšiu stratégiu v boji proti rodovo podmienenému násiliu," hovorí Mirka Grófová za Nadáciu otvorenej spoločnosti.

Dodáva, že ratifikácia Istanbulského dohovoru je pre Slovensko kľúčová, najmä z hľadiska prevencie násilia: "Istanbulský dohovor  ponúka stratégiu ako dané služby nastaviť, ako chrániť obete i ako viesť prevenciu. Vďaka ratifikácii dohovoru a jeho následnom prevedení do legislatívy a praxe by sa Slovensko mohlo konečne zaradiť v téme riešenia rodovo podmieneného násilia medzi naozaj vyspelé krajiny."

Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.