20.03.2017, 16:42

Cuper na diskusii vyhlásil, že Remiáša nezavraždili. "Hanba, fuj!" reagovali študenti

Cuper skritizoval súčasné snahy politikov a zrušenie Mečiarových amnestií.

Ján Cuper a Ivan Lexa
Zdroj: TASR/Š. Puškáš

Ústava sa takým spôsobom, ako to navrhuje koalícia aj opozícia, novelizovať nedá, pretože sa to prieči všetkým princípom právneho štátu – princípu právnej istoty, retroaktivity, zákazu rušiť už raz nadobudnuté práva. Povedal to o súčasnej snahe politikov zrušiť Mečiarove amnestie bývalý poslanec HZDS a docent Katedry teórie práva a sociálnych vied Ján Cuper. Na verejnej diskusii, ktorá sa uskutočnila dnes v aule historickej budovy Univerzity Komenského ďalej vyhlásil, že to všetko je vážnou brzdou, aj keby bola amnestia akokoľvek nemorálna a postavil sa proti zrušeniu Mečiarových amnestií.

„Toto, čo sa tu deje, je nie už o amnestiách ani podstate, ale o politike, deštrukcii moci a nastolení novej moci. A to je revolúcia a o tej hovoriť nechcem. Ja som revolucionár nikdy nebol,“ varoval Cuper, ktorý bol v minulosti obhajcom bývalého šéfa SIS Ivana Lexu a v roku 2016 kandidoval do parlamentu za Kotlebovu ĽSNS.

Ku kontroverzii prišlo, keď sa Cuper odmietol vyjadriť ku korunnému svedkovi zavlečenia Michala Kováča mladšieho do cudziny Oskarovi Fegyveresovi, pretože spis je utajený a keď vyhlásil, že smrť Roberta Remiáša žiadnou vraždou nebola. "Hanba, hanba. Fuj," reagovali študenti podľa Denníka N na jeho odpoveď.

Pred zaplnenou sálou vystúpili pedagógovia bratislavskej Právnickej fakulty (PF) a pozvaní hostia, aby diskutovali so študentmi o právnych aspektoch zrušenia amnestií Vladimíra Mečiara.

Spoločnosť zostane rozdelená

V prípade akéhokoľvek rozhodnutia Národnej rady ohľadne Mečiarových amnestií ostane občianska aj odborná verejnosť rozdelená, tvrdí profesor práva Ľubor Cibulka. Cibulka dostal na úvod úlohu zhrnúť argumenty odporcov. Vysvetlil, že ak aj zákonodarca vytvorí potrebné ústavnoprávne predpoklady, mal by skúmať, či amnestiami bola spôsobená taká veľká ujma, že ich treba zrušiť.

Ujmu spôsobenú zmarením referenda, ktoré takisto Mečiar ako zastupujúci prezident v roku 1998 amnestoval, Cibulka za takú veľkú nepovažuje. „Som presvedčený, že keď bude akékoľvek rozhodnutie prijaté, určite spoločnosť zostane rozdelená, občianska aj odborná verejnosť,“ skonštatoval.

​Prodekan PF Marián Giba pripomenul, že Ústavný súd neskôr na podklade opravnej amnestie zastupujúceho prezidenta Mikuláša Dzurindu skonštatoval, že prezident má právo amnestiu udeliť, nie však meniť znenie už existujúcej. Z tohto pohľadu je podľa neho otázna i druhá amnestia, ktorou Mečiar opravil nepodarené znenie prvej. „Aj z hľadiska legality tá amnestia kríva veľmi výrazne,“ upozornil.

Zlé právnické riešenie

Pre zrušenie Mečiarových amnestií nie je podstatné, že nimi neboli amnestované také vážne činy ako napríklad genocída, domnieva sa Giba. „Amnestie Vladimíra Mečiara sú symbolom, že namiesto právneho štátu tu platí stredoveká zásada, že panovník stojí nad zákonmi,“ vysvetlil s tým, že zrušenie amnestií môže byť dôležitým symbolom a viesť k tomu, že sa systém založený na nedemokratických princípoch jedného dňa zosype.

Je to zápas o to, či právny štát na Slovensku bude mať materiálnu alebo formálnu povahu, povedal študentom opozičný poslanec Alojz Baránik (SaS). Advokát upozornil na paralelu s trestnou imunitou, ktorú sa politici odhodlali zrušiť, keď si podľa neho uvedomili, že ju nepotrebujú, lebo ovládli orgány činné v trestnom konaní. „Pätnásť rokov nato vládna garnitúra pripustila, že vo vládnutí štátu dospela do úrovne, že je tu taká absencia materiálneho právneho štátu, že už nepotrebuje ani Mečiarove amnestie,“ ozrejmil.

Právnik a bývalý politik Daniel Lipšic ocenil, že sa vláda pod tlakom verejnej mienky rozhodla konať. Presunúť všeobecnú kompetenciu Ústavnému súdu, aby posudzoval zrušenie amnestií parlamentom, však považuje za zlé právnické riešenie. Na konci dňa totiž podľa neho bude treba rozhodnúť, ktorá amnestia je taká nespravodlivá, že sa môže zrušiť. „To nie je právnická, ale hodnotová otázka,“ mieni Lipšic. „Názor ústavných sudcov na morálku je rovnako kvalifikovaný ako kohokoľvek z ulice. To myslím vážne,“ doplnil.

Amnestie udelené v roku 1998 vtedajším premiérom Vladimírom Mečiarom sa týkajú prípadu zavlečenia prezidentovho syna Michala Kováča ml. do cudziny, ako aj zmareného referenda. Zo skutku zavlečenia bolo podozrievané vtedajšie vedenie SIS. S prípadom súvisí aj vražda Róberta Remiáša.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.