Známky globálneho otepľovania sa dostavujú už dnes. Ľudská činnosť vplýva na atmosféru natoľko intenzívne, že v posledných rokoch pozorujeme zmeny prírody nielen v zahraničí, ale aj doma.
Dôsledky znečisťovania planéty a zvyšovania teploty sú otázkou nielen ekológie, ale aj ekonomiky, zdravotníctva a v neposlednom rade bezpečnosti. Dôkazom toho sú obrovské škody na majetku po povodniach, hurikánoch, neúroda, alergie, nedostatok vody či migrácia obyvateľov. Podľa Svetovej banky sú náklady na ekologické škody také veľké, že je na čase konať.
A práve o to sa snaží aj Parížska klimatická dohoda. Jej cieľom je udržať teplotu planéty do konca storočia na dvoch stupňoch Celzia. Merania od roku 1880 totiž ukazujú, že teplota sa v polárnej oblasti zvýšila až o tri stupne a na Slovensku až o dva, čo je dvojnásobok globálneho priemeru.
Veľký rozdiel je tiež v prirodzenom otepľovaní a otepľovaní spôsobeným ľudskou činnosťou. Umelé, a teda človekom spôsobené otepľovanie začalo byť najintenzívnejšie od roku 1985, čoho dôsledkom je extrémne počasie v 90. rokoch a v súčasnosti. Týmto spôsobom sme sa dostali do bodu, kedy dopady ľudskej činnosti významne prekračujú vývoj prirodzeného otepľovanie planetárnej klímy.
Za otepľovaním pritom môžeme hľadať jednoduchý fenomén. Skleníkový efekt. Čím viac uhlíka vypustíme do atmosféry, tým viac prichádzajúcich slnečných lúčov atmosféra pohltí a tým menej sa ich odrazí späť do vesmíru. A ak zostanú v atmosfére, tak prirodzene prispejú k rastu teploty.
Zem je schopná absorbovať určité množstvá uhlíku, no naša produkcia - až 40 miliárd ton ročne -, je ďaleko nad jej schopnosti. Oceány napríklad dokážu absorbovať iba 40 percent z týchto emisií, pričom tie zároveň okysľovaním ničia život v moriach. Zvyšok zostáva vo vzduchu aj dve stovky rokov. Ak by sme aj hneď prestali Zem znečisťovať, oteplí sa do takej miery, že sa ocitneme v situácii, akú naša planéta nezažila za posledných päť miliónov rokov, povedal na konferencii klimatológ Milan Lapin.
Budúcnosť Zeme sa preto spája s meniacimi sa teplotnými pásmami aj prúdením oceánov, čo bude mať dopad na všetky krajiny. Je preto dôležité nielen prestať ničiť planétu, ale pripraviť sa aj na prvé dôsledky klimatickej zmeny.
Veľmi podceňovaný význam vody a jej plytvanie má v našej krajine za následok striedanie extrémnych súch a povodní za posledné desaťročia, povedal klimatológ Jaroslav Rožňovský. Momentálnu situáciu prirovnal k horiacemu domu: „Ak horí dom, je už neskoro hľadať vodu na uhasenie,“ tvrdí.
Odborníci sa na konferencii zhodli, že riešenie klimatickej zmeny brzdí nedostatočné vzdelávanie v oblasti ekológie. Súhlasí s tým aj riaditeľ Karpatského rozvojového inštitútu Andrej Šteiner. „Vaše šťastie spočíva v nedostatku informácií,“ zacitoval známy výrok. Práve neinformovanosť je zdrojom mnohých konšpirácií a neprávd. Po vyhlásení Donalda Trumpa o odstúpení USA od Parížskej klimatickej dohody podľa vedúceho katedry ekológie v Nitre Bernarda Šišku veľkú podporu ekológii nevyjadrili ani Čína či Rusko. Pozitívom však je, že proti názoru prezidenta USA sa postavili aspoň niektoré štáty USA.
Odborníci na konferencii pomenovali najväčší problém klimatickej zmeny - je ním to, že dôsledky ľudskej činnosti vidno oneskorene, alebo sú od nás príliš ďaleko. Významnú rolu podľa nich zohráva aj nezáujem o ekológiu, krátkodobé nazeranie do budúcnosti, nedôvera v odborníkov, nedostatky vo vzdelávaní, málo výskumov, nesolidárnosť, neodbornosť, prebytok odborných termínov či povyšovanie ekonomických a osobných záujmov nad ekologické. Tieto dôvody podľa nich spôsobujú, že problém pretrváva už niekoľko desaťročí.
Autorka je študentkou kurzu Globálne výzvy (nielen) pre žurnalistov. Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
