Nenadarmo naši predkovia nechávali v určitých intervaloch časti poľa ležať ľadom, či na nich priamo vysádzali rastliny, z ktorých neraz nemali priamy úžitok. Napríklad lucernu. Kŕmili ňou síce zajace, ale to by šlo aj inou travinou. Prečo to teda robili?
Lucerna, ale aj viaceré iné rastliny, viažu dusík - a teda hnojivo - a zároveň umožňujú pôde oddýchnuť si. Najvýznamnejším a zároveň aj priamo využiteľným zdrojom živín pre človeka aj pôdu, sú pritom strukoviny. A sú to práve strukoviny, ktoré by dokázali významne prispieť k riešeniu jedného z veľkých globálnych problémov - degradácii pôdy.
Nedávna správa Organizácie pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) poukázala na skutočnosť, že miera znehodnotenia pôdy dnes celosvetovo dosahuje kritické hodnoty. To podľa správy pomaly, ale isto vedie v mnohých častiach planéty k nárastu chudoby a hladu.
„Znehodnotená je už tretina všetkej pôdy na svete. To je značný nárast oproti 90. rokom, kedy sme hovorili o 16 až 24 percentách,“ povedal pre Thomson-Reuters Foundation Ronald Vargas, spolueditor správy FAO. Mestá sa rozrastajú a zaberajú stále viac a viac pôdy. Zároveň s tým rastie populácia, čo znamená, že musíme nakŕmiť čoraz viac ľudí a teda aj vypestovať stále viac a viac potravín. „Ak naše pôdy nebudú zdravé, vznikne veľmi vážny problém,“ povedal v tej súvislosti Vargas.
Uzdraviť zdegradovanú pôdu a vrátiť ju do pôvodného stavu trvá prinajmenšom 15 rokov a stojí to mnoho úsilia a financií. Pomôcť pri riešení však môžu práve strukoviny. Tie sa dajú pestovať prakticky kdekoľvek a pri svojom raste sú schopné doslova stiahnuť z atmosféry dusík a preniesť ho do pôdy. V správe FAO sa pritom píše, že ak do pôdy, v ktorej predtým rástli strukoviny, zasadíme obilniny, úroda poskočí až o 1,5 tony na hektár. Pre dosiahnutie podobného výsledku by sme museli použiť 100 kilogramov dusíkatých hnojív, uvádza FAO vo svojej správe.
„Pôda a strukoviny spolu vytvárajú unikátnu symbiózu. Navyše chránia životné prostredie, zvyšujú výnosy a pomáhajú prispôsobiť sa zmene klímy. Strukoviny poskytujú základné živiny pôde a aj plodinám, ktoré v nej budú pestované,“ vysvetľuje Jose Graziano da Silva, generálny riaditeľ FAO. Ako príklad FAO uvádza pokus realizovaný v Indii. Pod dohľadom odborníkov tam pestovali kajan indický - miestny druh hrachu. Už len samotné pestovanie pomohlo zabrániť strate pôdy a erózii až o 59 percent.
Hlavnou príčinou znehodnocovania pôdy je pritom práve spomínaná erózia, čiže strata vrchnej vrstvy pôdy. K strate dochádza napríklad pôsobením vetra, dažďa alebo nadmerného používania poľnohospodárskych strojov a techniky. V súčasnosti táto vrchná vrstva pôdy mizne asi 10- až 20-krát rýchlejšie, ako sa stihne obnovovať. Prírode trvá 100 až 1000 rokov, aby vytvorila iba 1 centimeter pôdy. Ten však môže zmiznúť po jedinom silnom daždi, vysvetlil Vargas. Je skoro nemožné získať tento jeden centimeter naspäť. Jediné, čo teda môžeme urobiť, je tejto strate zabrániť.
Zdravá pôda sa správa ako špongia, absorbuje a filtruje aj tie najhustejšie dažde. Pôda, ktorá je zhutnená a stlačená nadmerným používaním poľnohospodárskej techniky alebo hoci aj kvôli obyčajnej chôdzi, nedokáže dažde ďalej absorbovať. Tie namiesto toho, aby sa vsiakli do pôdy, odplavujú jej vrchnú vrstvu a môžu spôsobiť dokonca až záplavy.
Vrstva zdravej pôdy zabraňuje aj nebezpečnému skleníkovému efektu. Vrchný meter pôdy totiž v sebe zadržiava také množstvo uhlíka, aké sa nachádza v atmosfére a vo všetkej vegetácií dokopy. Ak je však pôda v zlom stave, uhlík sa uvoľňuje a prispieva ku globálnej zmene klímy. Dôsledky zlého zaobchádzania s pôdou sú tak podľa správy veľmi komplexné a zároveň skutočne závažné. „Budeme čeliť nielen povodniam a suchám, ale aj narastajúcej chudobe a ohrozenej potravinovej bezpečnosti,“ prognózuje Vargas.
Na Slovensku farmári musia prednosti strukovín využívať zo zákona. Vyplýva to z nariadenia vlády, ktoré stanovuje, že slovenskí pestovatelia musia využívať postupy prospešné pre klímu a životné prostredie. Teda napríklad aj pestovať plodiny viažuce dusík.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
Článok vznikol spracovaním pôvodného článku z dielne Thomson Reuters Foundation s explicitným súhlasom vedenia organizácie v rámci spolupráce na projekte Svet medzi riadkami.
