19.04.2017, 07:00

Sociálne programy nevedú k lenivosti, ukázala štúdia MIT a Harvardu

Predstava, že sociálne programy robia ľuďmi lenivými, je podľa nedávnej štúdie amerických univerzít MIT a Harvard len mýtus.

Sociálne programy nevedú k lenivosti, ukázala štúdia MIT a Harvardu
Zdroj: EC/ECHO Arjun Claire/flickr

“To iste. Dáte ľuďom peniaze len tak, oni si zvyknú a iba čo zlenivejú,” myslia si aj mnohí z nás. Táto predstava sa týka rovnako tak používania zdrojov na rozvojovú spoluprácu v krajinách globálneho Juhu, ako aj najrôznejších sociálnych programov u nás doma. Ekonómovia z Harvardu a MIT - jedných z najrenomovanejších akademických inštitúcií na svete - sa rozhodli tomuto mýtu pozrieť na zúbok. A ukázali, že rozšírený predpoklad nesedí.  

“Pozreli sme sa na vplyv siedmich rôznych programov, pričom sme nenašli žiadne pozorovateľné dopady finančných transferov, či už na ochotu pracovať alebo na celkový počet odpracovaných hodín, ani u mužov, ani u žien,” píše sa v analýze.

Výskumný tím si zobral na mušku programy v Hondurase, Indonézii, Maroku, Mexiku, Nikaragui a na Filipínach. Hoci sa tie programy od seba líšia, vo svojej podstate všetky dávajú peniaze ich chudobným občanom, vo väčšine prípadov s určitou podmienkou. Napríklad, že ľudia pošlú svoje deti do školy či ich nechajú zaočkovať.

Vlády však vo všetkých prípadoch dávajú chudobným hotové peniaze, s tým, že ich môžu minúť, ako len uznajú za vhodné. Podľa kritikov vďaka takémuto prístupu ľudia prestanú pracovať. No podľa štúdie sa takéto správanie v žiadnej z krajín neukázalo.

Zdroj: Debunking the Stereotype of the Lazy Welfare Recipient

Táto tabuľka vybraná zo štúdie ukazuje, že ľudia odpracovali podobne veľa hodín nezávisle od toho, či dostali alebo nedostali finančnú podporu. Rozdiely sa pohybovali na úrovni štatistickej chyby. Pritom samotní výskumníci predpokladali, že sa počet hodín môže znížiť - napríklad z obavy, že ak človek začne pracovať, tak mu vláda príspevky zoberie. No nepotvrdilo sa ani to.

Iné štúdie zároveň ukazujú, že finančná podpora najchudobnejších nielenže nevedie k ich zleniveniu, ale môže za určitých okolností viesť k vyššiemu pracovnému nasadeniu a rastu príjmov. Napríklad štúdia hodnotiaca program, ktorý mladým nezamestnaným Uganďanom poskytoval granty, ktoré im umožňovali získať na  schopnosti potrebné k lepšiemu uplatneniu sa, viedli k vyššiemu počtu odpracovaných hodín a výrazne vyšším príjmom. K podobným záverom prišli aj ďalšie štúdie, napríklad táto takisto z Ugandy. V porovnaní s Európou pritom stačí pomerne menší vklad na dosiahnutie lepšieho výsledku.

Článok vznikol v spolupráci s Platformou mimovládnych rozvojových organizácií v rámci projektu Európsky rok rozvoja 2015: Médiá a rozvoj.
Sekcia Globálne vznikla v rámci projektu Svet medzi riadkami, ktorý v spolupráci s HN realizuje mimovládna organizácia Človek v ohrození a Katedra žurnalistiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského. Projekt spolufinancuje SlovakAid.
globalne_loga

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk.