Ruský minister zahraničných vecí Sergej Lavrov v sobotu na pôde Organizácie spojených národov v súvislosti so situáciou v Náhornom Karabachu obvinil západné mocnosti z toho, že "ťahajú za nitky", aby oslabili ruský vplyv nad Arménskom. Dodal však, že aj samotné Arménsko "prilieva z času na čas olej do ohňa", informuje agentúra AFP.
Lavrov vo svojom prejave spomenul vysokopostaveného arménskeho politika, ktorý povedal, že ruský prezident Vladimir Putin po bojoch v roku 2020 odovzdal Náhorný Karabach Azerbajdžanu. "Je absurdné nás z toho obviňovať," poznamenal Lavrov.
"Podobných politikov s podobným pozadím je veľa, ale sme presvedčení, že arménsky ľud si pamätá svoju históriu," dodal ruský minister.
Zároveň vyjadril svoje presvedčenie, že Arméni zostanú spojení s "Ruskom a inými spriatelenými štátmi v regióne, a nie s tými, ktorí sa prihŕňajú zo zahraničia".
Lavrov poukázal na deklaráciu podpísanú v roku 1991 v najväčšom kazašskom meste Almaty, v ktorej sa uvádza, že hranice nových nezávislých krajín, ktoré boli dovtedy sovietskymi republikami, sú nemeniteľné.
Táto deklarácia podľa Lavrova tvrdí, že "Náhorný Karabach je súčasťou Azerbajdžanu - čisto a jednoducho".
Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť prevažne moslimského Azerbajdžanu, ale jeho kresťanské arménske obyvateľstvo má de facto nezávislosť od odtrhnutia sa tohto regiónu vo vojne v 90. rokoch, keď sa rozpadol Sovietsky zväz.
Po vojne v roku 2020, v ktorej zvíťazil Azerbajdžan, bol arménsky premiér Nikol Pašinjan nútený akceptovať, že Azerbajdžan ovláda v spornom regióne oveľa väčšie územie.
Azerbajdžan začal 19. septembra ostreľovať Náhorný Karabach v rámci "protiteroristickej operácie", ktorej cieľom malo byť "nastolenie ústavného poriadku". Voči arménskym separatistom boli azerbajdžanské jednotky vo vojenskej presile. Separatisti sa v priebehu nasledujúceho dňa vzdali.
V súčasnosti panujú obavy, že množstvo z nich bude vyhnaných z domovov, a v prípade, že v oblasti zostanú, budú terčom násilia zo strany Azerbajdžanu.