Hľadanie najväčšieho Slováka

Na jednej strane sú aktivisti neznámeho zoskupenia UM! a na druhej ideologickí otcovia sochy - Drahoslav Machala, bývalý poradca bývalého premiéra a historik, i veľký milovník Svätopluka Matúš Kučera.

No a v pozadí toho všetkého je Robert Fico. Človek, ktorý ho s veľkým búšením na volebné dvere odhalil a nechal napospas udalostiam. Posledné týždne sú však pre túto legendu bezpochyby najťažšie za posledné storočia.

Svätoplukove problémy
Ako vlastne nazvať problém pravým menom? Fico? Kulich? Či nebodaj Svätopluk? "Fico využil sochu ako časť volebnej kampane. Jeho interpretácia histórie zapadá do falošnej koncepcie starých Slovákov,“ myslí si politológ Grigorij Mesežnikov.
Ďalším problém je samotný otec diela, známy autor legendárnych komunistických sôch Ján Kulich. Sochu navrhol vo svojich štrnástich rokoch, bezplatne ju ponúkol politikom. A tí, chcejúc si prihriať polievočku, urobili zo sochy svoju agendu.

Myšlienka tejto pamiatky v podstate nie je zlá ani podľa historika Jána Steinhübela, pretože bol významný panovník vzhľadom na naše najstaršie dejiny. "Problém je však v tom, ako je táto socha poňatá, a miesto, na ktorom stojí.“ A možno spôsob, akým bola naplánovaná a zrealizovaná. Bez výtvarníkov, architektov a väčšiny verejnosti.

Čerešničkou kauzy Svätopluk je symbol na štíte vladára. Čo už môže byť viac provokujúce ako znak pripomínajúci Hlinkovu gardu? Historik Július Bartl potvrdzuje, že v čase jeho vlády nebolo po podobných dvojkrížoch ani chýru, ani slychu. "Erby a aj dvojkríž sú záležitosťou 12. - 13. storočia. Čo mal Svätopluk na štíte v 9. storočí, nevieme zistiť.“ No myslí si, že ten, kto chce vidieť v tomto znaku odkaz na Hlinkovu gardu, ho vidí. Podľa neho ide o štylizáciu umelca. Podľa väčšiny národa o obrovskú chybu.

Hrdina bez debaty
Čo však samotný Svätopluk? Historici v tom majú pomerne jasno. Zhodujú sa v tom, že ide o jednu z najvýznamnejších osobností našich najstarších dejín a tvrdia, že všetky ďalšie otázky sú len politická agenda. Je predsa vladár, ktorý spojil Veľkú Moravu.

Sporov je však niekoľko. Napríklad to, či bol kráľom Slovákov, ako to hlása plaketa na Hrade, či je práve Hrad najideálnejšie miesto pre tohto hrdinu, či je akýmsi naším "praotcom“ a v neposlednom rade, či majú sochy vznikať takýmto spôsobom.
Takže pekne od začiatku... O tom, či bol ozaj kráľom, neexistujú jednoznačné dôkazy. Jedny pramene ho oslovujú ako knieža, iné ako kráľa. V každom prípade bol na čele obrovskej krajiny. "Ja by som navrhoval jednoducho nápis Svätopluk, roky jeho vládnutia 871 - 894. Každý predsa vie, o koho ide. Tak, ako je to bežné na pamätníkoch, nejaké rozsiahle rozvádzanie je úplne zbytočné,“ vysvetľuje Steinhübel

Slovan, nie Slovák
Nie úplne korektné je podľa historikov aj jeho pasovanie za kráľa Slovákov, pretože bol na čele Veľkej Moravy. Tá sa rozprestierala na území Slovenska, Panónie (dnešného západného Maďarska), Moravy aj Čiech. My sme boli len súčasťou etnika, ktoré tu žilo a ktorému vládol. "Správnejšie by to bolo, že je kráľom našich predkov Slovenov,“ vysvetľuje historik Ján Lukačka. Podobné je to aj s Veľkou Moravou, na ktorú cíti časť obyvateľstva autorské práva. Bol to spoločný štát Moravanov, Slovákov i Čechov. Aj keď tí sa o neho až tak netrhajú... "Ak chceme nájsť naozajstný prvý štát Slovákov, skončíme až pri tom, ktorý riadil Jozef Tiso. Veď aj v roku 1918 sme mali spoločný s Českom,“ pripomína Bartl.

Na Hrad?!
Spor o to, či je jeho umiestnenie na Hrad správne, pokladá historik a archivár Richard Marsina za zbytočný. V tých časoch totiž neexistovali stále panovnícke sídla, ku ktorým by boli panovníci viazaní. "Tu sme len v 9. storočí, ani Karol Veľký nemal sídlo v zmysle moderného hlavného mesta, kde by sa trvale zdržiaval.“ Bratislava je podľa neho vhodnejšie vybrané miesto ako pre iné sochy. "Bola v tom čase jednou z najvýznamnejších lokalít, určite sa tu často zdržiaval.“ Mnohým by sa však viac páčila Nitra, ktorej dlho vládol.

Politická pesnička
Ako svojho času povedal známy maďarský historik Béla Iványi, pokiaľ Slováci nepoznali svätoplukovskú a cyrilometodskú tradíciu, nemali by v Uhorsku, ktoré vzniklo po rozpade Veľkej Moravy, žiadne požiadavky. Až potom im narástli rohy. Súhlasí aj Lukačka. "Svätoplukovská tradícia mala obrovský význam v národnom obrodení.“ O jeho význame na Slovensku nepochybuje takmer nikto. Verejnosti skôr prekáža politická objednávka, komunistický sochár, výroky politikov na jeho adresu a, samozrejme, znak na jeho štíte. Uznáva ho aj Steinhübel, no nevidí ho len romanticky. "Na jednej strane si získal vojenskú slávu a politický ohlas, ale mal na svedomí aj vyhnanie Metodových žiakov.“ Pripomína, že v preambule ústavy sa hlásime k cyrilometodskej tradícii, a... staviame sochy niekomu, kto Metodových žiakov vyhnal.

Hľadá sa otec národa
Naši českí bratia si svojho najväčšieho národovca a otca vyriešili ideálne. Nevznikajú okolo neho žiadne diskusie. Mytologický Praotec Čech má pod palcom všetko, čo sa teraz prisudzuje Svätoplukovi. Historici sa v podstate zhodujú v tom, že neexistuje väčšia postava v stredovekých dejinách nášho národa ako Svätopluk. "Významnejšiu osobnosť by sme v tejto časti dejín nenašli, po ňom tu do 18. - 19. storočia nebol nikto taký,“ hovorí Bartl.

Skloňuje sa ešte meno panovníka Mateja Korvína i Habsburgovcov, ale tí neboli obľúbení medzi Maďarmi ani Slovákmi. Zaujímavou postavou je aj Matúš Čák Trenčiansky, z ktorého naši národní buditelia chceli urobiť v 19. storočí slovenského kráľa. "Bojoval proti kráľovi Karolovi Róbertovi, no on je ešte kladnejší hrdina ako Matúš Čák Trenčiansky. Ten robil len ,bordel‘, on stabilizoval krajinu,“ vysvetľuje Bartl. Netreba zabúdať ani na veľkomoravské knieža Rastislava, ktorý povolal Konštantína a Metoda. "Jeho myšlienka zabezpečiť samostatnú cirkevnú organizáciu v spolupráci s Metodom a rímskym pápežom mala úspech, Svätopluk to potom len zúročil. On prišiel s myšlienkou zabezpečiť suverenitu svojho štátu,“ dodáva Steinhübel.

Len socha, vážení
Súčasnosť už podľa Steinhübela veľmi nie je obdobím na stavanie sôch. "Vznikali najmä v 19. a 20. storočí a aj táto na Hrade je už trochu anachronizmus, dobiehanie niečoho, o čom si myslíme, že sme zmeškali. Pritom sme asi nezmeškali nič. Je to len socha...“ A pekne spolitizovaná. Jej estetická rovina dráždi umelcov, umiestnenie architektov, pochybný dvojkríž a politika okolo neho ľud. No zaslúži si toto najväčšia slovanská postava?