Toto nie sú Slepé lásky. Tu tečie krv

Čo bolo, nie je pre nich podstatné. Čo bude, ešte nie je konkrétne. Riešia veci teraz a tu. A práve teraz riešia dokument Devínsky masaker o streľbe Ľubomíra Harmana v Devínskej Novej Vsi. Režiséri Gejza Dezorz a Jozef Pálenik ním chcú šokovať.

Nakrúcate dokument o augustovej masakre. Sledovali ste vtedy celú drámu v Devínskej?
Jozef Pálenik: V to ráno som sa zobudil, zapol som si internet a prvé, čo na webe išlo, boli správy o tomto. Hneď ma to zaujalo, sledoval som to celé doobedie.

Je to taká profesionálna deformácia, že ste si hneď povedali, že by to bol dobrý námet na film?
Pálenik: Niečo také preblesklo, ale len taký záblesk. Veď viete, aká je situácia v slovenskej kinematografii. Tu je natočiť film veľký problém.

Ako ste teda tento problém prekonali?
Pálenik: Nebyť toho, že sa ozvali investori a producent, tento film by ani nevznikol.

Neprekážalo vám, že to nie je ešte uzatvorený prípad, keď vás oslovili?
Gejza Dezorz: Ten prípad ešte nie je definitívne uzavretý. Aj keď nevieme, ako prebieha vyšetrovanie a aký bude záver. Preto sme sa ani my nedostali k policajnému spisu. Keď sme sa do toho hlbšie vnorili, zistili sme, že všetko, čo bolo o tom povedané v médiách, bolo veľmi zovšeobecnené. Ľudia cez tento dokument môžu dostať aj iné výstupy, než boli publikované.

Nemáte pocit, že zneužívate tragédiu na vlastný prospech?
Dezorz: Ja s tým nemám žiadny morálny problém. Určite na niekoľkých frontoch padnú poznámky o morálnom priživovaní a zneužívaní, ale to je úplne normálne, pretože takéto reakcie sú spojené s akýmkoľvek podobným projektom. I keby niekto natočil, ako spadla lavína v Tatrách, tak by zaznelo, že sa niekto na tom komerčne priživuje.

Vám by také poznámky neprekážali?
Dezorz : Všade vo svete má takýto žáner svojich fanúšikov a divákov. Tak prečo to nerobiť, ak to ľudia chcú. Morálny problém by mali mať úplne iní ľudia, ktorých sa týka obsah filmu.
Pálenik: Každý jeden divák má diaľkové ovládanie, ktorým si vie prepnúť kanál. To je pre mňa morálka. Treba si uvedomiť, že my sme profesionáli. A dostali sme zákazku urobiť dobrý film.

Stretli ste sa teda aj s takýmito negatívnymi reakciami, keď ste sa pustili do natáčania?
Pálenik: Keď sme sa rozprávali s ľuďmi, aj s tými, ktorí nevystupujú v tomto filme, všetci sa vyjadrili pozitívne, že je dobré, že to točíme. Sami sme boli prekvapení, že ani pozostalí s tým vôbec nemali problém. Všetci to brali veľmi prakticky, až profesionálne.

Tvrdíte, že to bude dokument, ale nie taký, ako ľudia čakajú...
Pálenik: Bude sa tam strieľať, potečie tam krv - je to Devínsky masaker. Je to pre istý typ diváka, nie je to film, ktorý si pozriete na druhom programe v Slovenskej televízii o ôsmej večer.
Dezorz : Nebude to Hranica, nebudú to Slepé lásky. To neznamená, že takéto filmy odmietame.

Takže o dokumente nemôže byť ani reči?
Pálenik: Keď sa na Slovensku povie dokumentárny film, tak si každý predstaví autorský príbeh, kde sa režisér dva roky zoznamoval s prostredím a potom to šesť rokov točil. My sme toľko času nemali. Chceli sme natočiť niečo moderné. Je to film, ktorý nechce nič riešiť, nenasadzuje latku morálky, nepolitizuje, nerieši psychologický profil, ale divákovi ponúka isté informácie o udalosti.

Akú verziu teda ponúkate divákom?
Dezorz : Nechceme vyvíjať nejaké konšpiračné teórie, ale v tomto príbehu je veľa záhad, ktoré budú vo filme aj načrtnuté. Nie je naša ambícia nájsť nejaké unikátne skutočnosti, čo sme však svojím spôsobom aj tak našli. My sme nemali ambíciu skúmať, čo je za tým. Naša ambícia bola poskytnúť faktografické informácie v jednom balíku. Chceli sme, aby si divák postupne vytvoril vlastný názor na to, čo sa stalo. Nechcem, aby sme vyzerali ako rasisti, ktorí súhlasia s tým, čo sa stalo, alebo ako patologickí psychopati. Niektoré informácie a témy sú načrtnuté, ale nie je tam náš názor.

Oslovili ste svedkov, pozostalých, ľudí z Devínskej. Nechýba tam tak trochu názor polície?
Dezorz : BBude tam aj vyjadrenie pána ministra a prezidenta policajného zboru. Nedostali sme sa k žiadnym policajným výstupom, je to asi príliš komplikovaný prípad pre políciu. Polícia vie podľa mňa určite viac, než verejnosť. Čo je práve to viac, je otázne.
Pálenik: Polícia je zaujímavá aj z inej stránky.

Z akej?
Pálenik: Jej tam jedna kontroverzná téma, o ktorej sa málo v médiách hovorilo a je to niečo, na čo nás upozornili športoví strelci a ľudia, ktorí sa tým zaoberajú. Boli to len Harmanove guľky ktoré zranili okoloidúcich a zvedavcov? Podľa svedkov to mohlo byť všelijako. Uvidíte vo filme.
Dezorz : Názory tam hovoria tí, ktorí boli účastníkmi prestrelky. Máme tam veľa takýchto kontroverzných vyjadrení priamo od ľudí, ktorí na mieste boli celý čas. A hovoria niečo, čo oficiálne polícia a médiá nedali von.

Ale veď ľudia tam vtedy ani nevedeli, čo sa presne deje.
Dezorz: Ja nehovorím o človeku, ktorý bol schovaný za autom vo vzdialenosti päťdesiat metrov. Alebo počul niečo od susedy. Hovorím o človeku, ktorý tam bol celý čas, mal zbraň na ramene.