Liaz
Automobilka Liaz (Liberecké automobilové závody) vyrobila posledný automobil v septembri 2003. Bolo ním symbolicky asistenčné vozidlo pre tím pretekára (a dnes aj podnikateľa) Martina Macíka. Na dakarskej rely s nákladiakmi značky Liaz vždy úspešne bojoval o umiestnenie v prvej desiatke. Práve Macík sa rozhodol výrobu obnoviť a vytvoril spoločný podnik s firmou Tedom (zdedila areál bývalého Liazu v Jablonci nad Nisou).
Ako pre server liaz.cz povedal riaditeľ divízie Motory firmy Tedom Vlastimil Vildman, nové vozidlá budú podobné bývalým Liazom 400 -- Fox. "V prvej fáze teda budeme vyrábať autá pre komunálnu techniku (sypače, odvoz odpadu, sklápačky a špeciálne vozidlá). Budú vybavené naftovými i plynovými motormi Tedom a postupne predpokladáme výrobu pre český trh i na export," povedal Vildman.
Automobilka Liaz pred svojím definitívnym koncom vystriedala rad mien -- Škoda-Liaz, Škoda, Truck-International a patrila aj do impéria Sipox Holding slovenského podnikateľa Majského. V časoch najväčšej slávy zamestnávala 11-tisíc ľudí v desiatich závodoch po celom Česko-Slovensku a napríklad v roku 1975 vyrobila 13,6 tisíca nákladiakov. Bola jediným výrobcom ťahačov návesov vo východnej Európe, schopným ako-tak vyrovnať sa západnej konkurencii. Stratu trhov po roku 1989 však po chybných privatizáciách a zmenách vlastníkov neprežila.

Tatra
Tatra sa nestala českou legendou len vďaka ojedinelej aerodynamickej škole svojich luxusných limuzín. Ťažké terénne tatrovky sa totiž podpísali pod všetky veľké "stavby socializmu" nielen v Česko-Slovensku, ale aj v ďalších štátoch. Vysoká priechodnosť terénom, robustná konštrukcia, jednoduchá údržba, veľký pracovný výkon a dlhá životnosť predurčili Tatry na prácu v ťažkých klimatických a terénnych podmienkach. Typové rady T-111, T-138, T-148, T-813 a T-815 patrili v svojich časoch k absolútnej svetovej špičke. V Kopřivnici vyrobili takmer 390-tisíc nákladiakov (počítadlo osobných áut sa definitívne zastavilo v roku 1998 pri čísle 90-tisíc).
Na Sibíri tatrovke dokonca vďační budovatelia železničnej Bajkalsko-amurskej magistrály postavili pomník. Ktovie, či po rokoch už nezhrdzavel, podobne ako sláva kopřivnickej automobilky.
Úpadok nastal po roku 1989, keď sa nedarilo podnik sprivatizovať a napokon musela pomôcť armáda veľkou objednávkou, aby podnik celkom neskrachoval. Po dlhých rokovaniach získala 80,5-percentný podiel v Tatre americká spoločnosť Terex Corporation, ktorá sa zaoberá výrobou ťažkej mechanizácie. Dnes je Tatra opäť na predaj.