Vodič by mal byť dobre pripravený a nebezpečnú situáciu dopredu očakávať. Dôležité je zachovať chladnú hlavu, aby sa správne vyrovnal s problémami.
Ukazovateľmi nebezpečných situácií sú teplota a hlavne stav cesty. „Šmyk môžeme predvídať na vozovke, ktorá je mokrá, špinavá alebo jednoducho zasnežená,“ hovorí Jiří Patera, inštruktor bezpečnej jazdy. Ujazdený sneh je tuhý a vytvára súvislú klzkú vrstvu. Preto je oveľa nebezpečnejší ako čerstvo napadaný poprašok. Najnebezpečnejší je ľad.
„Na ňom sa prakticky jazdiť nedá. Rýchlosť vozidla by nemala prekročiť približne 10 až 12 km za hodinu,“ upozorňuje Patera a dodáva: „Je dôležité mať pneumatiky so vzorkou behúňa hlbokou minimálne 4 mm. Hlavným faktorom je však vždy rýchlosť. A o nej rozhoduje iba vodič.“
Dobrým pomocníkom pre zvládnutie jazdnej situácie je systém ABS, ktorý sa stará o to, aby kolesá pri brzdení zabránili zablokovaniu. „Staršie autá bez ABS by mali v zimných podmienkach viesť iba skúsení vodiči, inak radím jazdiť veľmi opatrne a pomaly,“ hovorí Vojtěch Štajf, jazdec Subaru Czech rally teamu.
„Pri zablokovaných kolesách ide vozidlo stále rovno a nie je možné zatáčať. Aj v krízovej situácii je potom mnohokrát státie na brzde najhoršie možné riešenie, pretože vozidlo je v tej chvíli neovládateľné. A aj keď so zablokovanými kolesami je brzdný účinok najväčší, na ľade je brzdná dráha veľmi dlhá,“ vysvetľuje Štajf.
Pozor, šmyk!
Autom sa môžeme do nebezpečnej situácie dostať na akomkoľvek úseku cesty, kritické sú však zákruty. Tu môže dôjsť pri strate adhézie k dvom druhom šmyku. Ak máte auto s pohonom predných kolies, je najpravdepodobnejší takzvaný nedotáčavý šmyk.
Keď automobil smeruje zo zákruty smerom po dotyčnici von, v tej chvíli je najdôležitejšie nespanikáriť. Vodiči v šoku sú často schopní situáciu ešte zhoršiť. „Najväčšou chybou je neskorá reakcia. Väčšinou nasleduje neadekvátne prudký pohyb volantom a v mnohých prípadoch brzdenie,“ opisuje Patera.
Skúsený vodič pritom koná inak. Okamžite uberie plyn a vyšliapne spojku. Vyrovná riadenie a potom znovu ľahko pootočí volantom do pôvodne zamýšľaného smeru jazdy. Príliš otočené vozidlo sa dostane do ešte väčšieho šmyku a premení auto na sane. V tomto prípade teda menej znamená viac. Pri vozidlách bez ABS je nebezpečné prudké brzdenie, ktoré tiež spôsobí zablokovanie kolies. Vodič musí systém simulovať, konštantne šliapať na brzdu a zase ju púšťať.
V prípade série športových áut alebo áut prémiových značiek, ako sú napríklad Audi, BMW alebo Mercedes-Benz, hrozí kvôli pohonu zadných kolies pretáčavý šmyk.
Pamätajte však na to, že tento druh pohonu má aj rad áut starších ako dvadsať rokov, napríklad stále na vidieku obľúbená Škoda 120. V tomto prípade opäť funguje okamžite ubrať plyn a zošliapnuť spojkový pedál. Volant treba ľahko stočiť do požadovaného smeru jazdy, urobiť teda takzvané „kontra“.
Vo výhode sú majitelia 4x4
„Jazda je podobná ako s ostatnými druhmi vozidiel, ale rozklad adhézie medzi štyri body zvyšuje bezpečnosť jazdy. Štvorkolky sú v týchto podmienkach najbezpečnejšie a hlavne pomáhajú zvládnuť jazdu na klzkom povrchu i menej skúseným vodičom,“ tvrdí Patera. Pri šmyku je pri štvorkolkách vhodné stočiť predné kolesá do požadovaného smeru a pridať plyn. Niektoré dobre vyvážené automobily sa tak dokážu „vyškriabať“ aj zo situácie, keď už auto smeruje dverami napred. Potrebujú na to však viac priestoru.
Skúseného vodiča od neskúseného oddeľuje tréning. Vďaka tréningu dokáže šmyk predvídať a v jeho prípade nezohrá dôležitú úlohu okamih zľaknutia. Mnohokrát sa tak môže bez problémov vyhnúť havárii. Preto je dobré zaplatiť si školu bezpečnej jazdy, kde vám inštruktori odborne poradia, ako zvládať krízové situácie.
Základnú prax zvládne každý človek zvládne aj sám. „Najmä ak nemáme auto vybavené stabilizačnou elektronikou, je veľmi žiaduce vyskúšať si jeho správanie niekde na veľkej bezpečnej ploche. Skúste napríklad odľahlú časť parkoviska nákupného centra, prístupnú letiskové plochu alebo autobusovú točňu,“ hovorí Vojtěch Štajf. Vzniknutá situácia sa po rokoch tréningu dá riešiť aj aktívne. Pri autách s predným pohonom je možné napríklad aplikovať takzvaný škandinávsky spôsob.
„Špičkou nohy ovládate plynový pedál a pätou brzdový, prípadne pravou nohou plyn a ľavou brzdu. Dôjde k prenosu ťažiska vozidla viac na predné kolesá, a tým k lepšiemu zatočeniu. Vďaka tomu, že sa silou motora poháňané kolesá stále točia a zadné sa môžu aj zablokovať, možno auto dostať lepšie pod kontrolu než pri používaní ručnej brzdy,“ opisuje Štajf. A práve ručnú brzdu, ktorá sa občas v radách na zvládnutie šmyku objavuje, sa radšej neodporúča použiť.“ Je to až ten posledný spôsob, ako napríklad zabrániť kolízii so stromom.
Podľa Štajfa záleží aj na motore, ktorý je pod prednou kapotou. „Dieselové motory majú pri autách s predným pohonom výhodu väčšej váhy na prednej časti, a teda menej podliehajú nedotáčavým šmykom. Zároveň to sú väčšinou preplňované motory s krútiacim momentom už v nízkych otáčkach. Reagujú teda rýchlejšie aj v prípade, že máme pri šmyku zaradený vyšší rýchlostný stupeň,“ vysvetľuje skúsený jazdec.
Štajf upozorňuje, že je dôležité aj to, ako si človek do auta sadne. „Zásadou je dobrá pozícia za volantom. Ten by mal vodič stále zvierať oboma rukami, v pozícii trištvrte na tri. Nesmieme ležať, ale ani byť príliš blízko k volantu,“ radí.