Aj keď na prvý pohľad nevyzerá tak „nabrúsene“ alebo športovo ako predchodca, Peugeot 208 GTi skrýva v sebe neuveriteľný potenciál. V hlave som si zafixoval podobu malého a „vysmiateho“ auta, len sa zapozerajte do svetlometov a na prednú masku so širokým detským úsmevom, s ktorým však dokážete „prešprintovať“ aj dva-trikrát drahšie vozy. A to nemyslím len na rovinkách. Hlavnou zbraňou je tu hmotnosť, ktorá dovoľuje „strihať“ zákruty, ako je vám po chuti. A navyše korunu tomu nasadzuje 200-koňový motor a športový podvozok.
Je to pravé GTi
Aby som začal od najlepšieho. Všetko sa začína až otočením kľúča v zapaľovaní, nie otvorením auta. Priznávam, sedelo sa mi v ňom zle. Nie vyslovene najhoršie, no za celý týždeň som si ťažko hľadal pohodlnú polohu za volantom. O. k., sto kíl a výška meter osemdesiat nie je priemer bežného vodiča, ale nie som jediný, kto mal so sedením za volantom problém. Ak však už priamo šoférujete, prestanete to tak výrazne vnímať.
Na druhej strane GTi si nekupujete ani s pocitom, že sa budete vyvážať „s rukou vonku“ ako v Bentley. Tu chcete cítiť adrenalín, rýchlosť a manuálne páliť stupne jeden za druhým. A tu to ide perfektne. Previazanie s cestou najlepšie dosiahnete v obdobne malých autách s vynikajúcimi jazdnými vlastnosťami. A Peugeot 208 GTi určite medzi ne patrí. Bezpečne ťahá predkom a vie sa správať pretáčavo.
Výhľad pred seba alebo okolo auta máte výborný, a tak nie je problém zorientovať sa v neprehľadných situáciách či pri parkovaní v podzemných garážach. Neprekážala mi ani kovová páka prevodovky, ktorá bude síce v zime studená a v teple „superhorúca“, no máte pocit, že v ruke držíte niečo poriadne, nie kus plastu alebo gumy.
(Ne)pripravené na slovenské cesty
A prakticky, ak by ste aj chceli, nemáte na výber. Peugeot 208 GTi sa ako jeden z mála modelov nevyrába s automatickou prevodovkou. Šesťstupňový manuál je navyše výborne nastavený. Auto zbytočne nehučí, a vie odviezť aj v pomerne komfortnom tichu. I keď sa vozíte v malom športovom aute, nemusíte trpieť. To sa mi už však ťažšie píše o odpružení, ktoré je, respektíve nie je pripravené na slovenské cesty. Neznamená to však nič zlé. Pre tento typ auta je skvelé a určite ho oceníte. Je konkurencia, ktorá ho má nastavené ešte tvrdšie.
Po nasadnutí oceníte interiér auta, ktorý je prehľadný, napríklad tlačidlá asistenčných systémov máte ihneď po ľavej ruke a dotykový multimediálny systém na pravej strane vodiča. A práve ten splnil očakávania. Fungoval. Síce sa niekedy s odozvou dotykového displeja potrápite, avšak to, čo sľubuje, spĺňa do bodky. Netypické budíky nad volantom mi neprekážali, ale najpríjemnejším prekvapeným bolo sedenie na zadných sedadlách. Na to, ako auto vyzerá, je tam až prekvapivo veľa miesta a pohodne sa tu odvezú aj štyria ľudia. Skrátka wau.
Červená je in
Že je GTi športové auto, snaží sa dokázať všade prítomnou červenou farbou v interiéri, prešívaním volantu či preskočením ručičiek po celej ich dráhe pri naštartovaní auta. Všetko je to úplne v norme a štýlové. Na druhej strane viac-menej „kolotočiarske“ sa mi zdalo vypínacie červené podsvietenie okolo budíkov alebo skutočne podivná paleta zvukov upozornení. Sú ako zo sci-fi filmu.
Žiadne auto však nie je perfektné a každý si všíma niečo iné. To, čo musí oceniť každý, je zvuk a vlastnosti 1,6-litrového benzínového motora, ktorý zo seba dostane 200 koní a 275 Nm. Zrýchlenie za 6,8 sekundy je výborné a rýchlosť sa zastaví na 230 kilometroch za hodinu.
V celkovom súhrne pôsobí po teste 208 GTi ako auto, ktoré si berie príklad z minulosti a dopĺňa ho technikou súčasnosti. Má výborne nastavenú cenovú politiku, je vhodné do mesta či na kľukaté okresky, a tomu je ľahké podľahnúť. Vypýta si síce viac, ako píše výrobca (5,9 kombinovaná nie je dosiahnuteľná), no určite vás nezderie z kože. Jediné, čo by som si poriadne vyskúšal pred kúpou, je posed za volanom.
Snímky: Pavol Funtál / HN