Balím si do kufra posledné veci, podľa odporúčania do outdooru, a v sychravom počasí už o malú chvíľu sadám spolu s ďalším kolegom do (paradoxne) najluxusnejšieho SUV, ktoré aktuálne Mercedes vyrába. Že aj s kolosom ako GLS sa pôjde do terénu, som si v prvom momente práve nemyslel. Presvedčilo ma až klasické náhradné koleso na 20-palcovom disku priamo v kufri. Ak sa už idete zabaviť niekam mimo spevnených ciest, posledné, čo chcete, je to, že sa vrátite na bežný asfalt s dojazdovkou. V horšom prípade budete skúšať niekde na svahu, ako funguje lepiaca súprava.
Vyrážame na výborne organizovaný SUV trip, na ktorom sa zúčastňuje celkovo päť rôznych modelov áut Mercedesu. Aj mestská „leštenka“ ako nové GLC vo verzii kupé. Čiže ja sa zatiaľ chytám dreveného volantu v GLS, pozerám sa poslednýkrát na čisté koberce v takmer novom aute, a čaká nás v upršanom počasí presun na východ Slovenska.
Z mesta do lesa
Veľmi komfortným tempom sme sa na druhý koniec republiky s krátkymi zastávkami dostali za pár hodín. Teda mal som dosť času overiť si, že GLS patrí na vrchol reťazca, ktorý Mercedes ponúka. Len je to také veľké a „ťažké“ SUV, že za volantom sa občas začínate cítiť, akoby ste šoférovali malý autobus. No komfort a priestor môžete rozdávať aj autám naokolo.
Každý však čakal na najzaujímavejšiu časť cesty, a to, kedy sa dostaneme na úseky, kde sa začne oddeľovať „zrno od pliev“. To znamená, že tie autá, ktoré vyzerajú, že majú občas zájsť do terénu, sa tam aj dostanú a nekrižujú maximálne mesto alebo podzemné garáže.
Po tom, čo sme sa dostali k Slanským vrchom, ktoré sú východne za Prešovom, sa začal malý brífing. Na našu smolu pršať neprestávalo ani druhý deň nášho tripu, čo úplne zmenilo pôvodný plán. Žiadne z dostupných áut nemalo off-roadové gumy alebo iné špeciálne vybavenie, a tak sme sa museli prispôsobiť podmienkam. Išlo nám hlavne o reálnosť toho, čo auto dokáže, keď prejde z ciest do reálneho terénu.
K dispozícii boli nové GLE, GLS, GLC kupé, GLC a, samozrejme, aj G. Ďalšia trieda G a GLE fungovali ako sprievodné autá. Vláčik drahých Mercedesov občas vzbudzoval až nevídanú pozornosť. Posádky sa cestou striedali, a práve časť cez Slanské vrchy mi pripadla v legendárnom G-čku.
Najskôr sme zišli z asfaltovej cesty, dostali sa na obyčajnú lúku, ktorá sa však vplyvom dažďa zmenila na husté bahno, až do lesa. Že sa žarty končia, som pochopil, keď sme dvíhali rampu a dostali sa do úplne iného sveta.
Stúpanie, hmla, vyjazdené koľaje od lesných strojov a výborný znak toho, že sme úplne mimo civilizácie – moment, keď som nemal na mobilnom telefóne žiaden signál. Poviete si, že také miesto na Slovensku už ťažko nájdete, no my sme ho bez problémov objavili. A to ešte aj na autách. Situáciu komplikoval dážď, slabšia viditeľnosť a navyše fakt, že o chvíľu sme už nevedeli, kde je cesta a kde iba les.
Úprimne, viac ako terén komplikovali jazdu poveternostné podmienky. V zásade sme sa museli vyhnúť strmým zrázom či väčším náklonom. Šoférovanie modelu G bolo v daných podmienkach absolútnou radosťou. Bolo skrátka doma. Viac však zaujímal pohľad dopredu na ostatné autá.
Pri stúpaní do jednej z pravotočivých zákrut, ktoré sa ukázalo ako „najkrajšie“ a pravdepodobne najťažšie, to zvládlo každé auto. Aj „obyčajné“ GLC v AMG dizajnovej úprave s 20-palcovými diskami na zimných gumách.
Všetky autá mali, samozrejme, pohon 4matic (pravdaže okrem G, ten je čistý off-road), čiže pohon 4x4. Silu v tomto systéme prerozdeľuje špeciálny diferenciál, ktorý spolupracuje s elektronikou. Automaticky pribrzďuje kolesá bez trakcie a posiela hnaciu silu na ostatné.
Krásna v tomto testovaní bola prirodzenosť dostať autá na limit. Nebola to žiadna vopred pripravená trať, ktorú nám umelo postavili. Ale skutočné miesto, kam sa s takým autom dostanete. Hoci by mi to zrejme v živote nenapadlo.
Dostatočne vyspelá elektronika a mechanika spolu s hlavne rozumným jazdným štýlom dokážu zázrak.
Problém triedy G
Cesta bola v zásade veľmi klzká a do krízovej situácie sa dostalo paradoxne len G-čko. Nie však kvôli terénu, ale malému zaváhaniu. V danom momente som nešoféroval, ale stiahlo nás asi pri 50 kilometroch za hodinu do jarku. V lejaku, nie obyčajnom daždi, sme pravou stranou kúsok zišli z cesty, kde sme popri malom padnutom strome prešli cez starý, asi desať centimetrov vytŕčajúci betónový stĺpik.
Bol neviditeľný, skrytý v tráve, no pri náraze dal o sebe dostatočne vedieť. Prvýkrát som zažil malý „skok“ v G-čku a čakal po zastavení zrejme najhoršie. Ihneď po náraze bolo cítiť, že niečo nie je v poriadku. Otváram dvere, vystupujem a zisťujem, že minimálne máme defekt. Najlepšia možnosť, ktorá sa môže v danom momente stať.
Nevieme, či nie je poškodený disk alebo dokonca náprava. Tá našťastie zostala na mieste a „nepotrhala“ prednú časť auta. Trieda G si ako pravý off-road vozí klasický disk so sebou na zadných dverách. Výmena trvá asi len 10 minút a všetko ide s pomocou ľudí od Mercedesu absolútne bez problémov, za čo im dodatočne ďakujem.
Okamih pravdy nastal pri prvých kilometroch, kde som už ja za volantom odhadoval, či nie je poškodené nič z riadenia. G-čko, ktoré má na Slovensku, bohužiaľ, osobitý status, nesklamalo. Je to posledný skutočný off-road s rebrinovým rámom, ktorý sa sériovo vyrába a prežil absolútne bez problémov. Bolo to šťastie v nešťastí. Ak by sa toto stalo inému SUV, ktoré tam bolo s nami, buď by sme ho z lesa len bezmocne ťahali, alebo by sa k nám musela pridať ďalšia pomoc.
Trieda G, ktorá sa aktuálne vo svojej dlhej histórii najlepšie predáva, je podľa môjho názoru stavbou tela jedným z posledných „poctivých“ áut, ktoré tu ešte nájdete.
Po tejto malej nehode pokračoval SUV trip ešte krátkou jazdou po Slanských vrchoch a pomaly sa vracal späť do Bratislavy. Tu už som presadol za volant úplne nového GLC Coupe, ktoré bolo s GLS prekvapením celej trasy. Nezapadlo a ukázalo, že aj nové autá dokážu zvládnuť reálne veľmi zlú trasu, ktorá dokonca nie je na bežnej mape a kde nenájdete ani mobilný signál.