Potom nastalo deväťmesačné úsilie, po ktorom teraz pretekársky špeciál vyzerá rovnako, ako keď v roku 1985 schádzal z výrobných pásov.
"Som dojatý. Po tých 32 rokoch, keď to auto vidím, sa mi vybavia začiatky, kedy sme sa začali pripravovať na našu prvú dakarskú rallye, "spomínal pri pohľade na renovovaný voz Josef Kalina, ktorý išiel s vtedajšou posádkou ako navigátor.
Spolu s Petrom Gilarom sa vlani tiež staral o prevoz nájdeného vozidla z Francúzska do Kopřivníc.
"Študovali sme asi päť hodín, či je to naozaj ten podvozok. Bolo to zložité vyznať sa vo všetkých tých papieroch, vozidlo malo už piateho majiteľa. Domov sme došli po vlastnej osi, ale auto vtedy vyzeralo podstatne horšie ako dnes, "podotkol Kalina.
Súťažný špeciál Tatra 815 VE 6x6 "Ostrý-II" vtedy mal za sebou 300-tisíc najazdených kilometrov v náročnom prostredí púšťe severnej Afriky. Prvá etapa renovácie ho čakala v partnerskom servise automobilky Tatra v Novom Jičíne.
"Tam auto kompletne do skrutky rozobrali. Podvozku nebolo okrem drobného poškodenia na jednom satelite diferenciálu nič, prevodovku a motor stačilo len rozobrať a renovovať. Podľa mňa je to obrovská pocta tomuto automobilu aj zručnosti jeho výrobcov, "uviedol podpredseda predstavenstva a technický riaditeľ Tatra Trucks Radomír Smolka.
Pri renovácii dodržiavali pôvodné postupy
"Počas renovácie sme dodržiavali všetky pôvodné postupy. A to aj napriek tomu, že chlapi z dielne hovorili, že niektoré veci by teraz mohli urobiť lepšie. Ale to nebol cieľ, "pokračoval Smolka, ktorý priznal, že bazíroval aj na použitých skrutkách.
Novo bolo potrebné vyrobiť celú nákladnú nadstavbu, ktorú si nechal posledný majiteľ vozidla, a tiež niektoré časti kabíny. "Nová je napríklad strecha, ktorá bola značne poškodená," dodal Smolka.
Najväčší kus práce odviedli ľudia z tatrováckej prototypovej dielne a skúšobne. "Museli sme pritom všetko skoordinovať tak, nech neohrozíme to, čo je pre nás dôležité, teda vývoj a nové prototypy," načrtol Smolka.
Vozidlo sa nakoniec dočkalo aj pôvodného farebného prevedenia vrátane všetkých dobových reklamných polepov.
Na rally Paríž - Dakar v roku 1986, kedy sa pretekov po prvýkrát zúčastnili aj dve tatrovácke vozidlá, spomínali pri rekonštruovanom automobile členovia jeho vtedajšej posádky vodič Zdeněk Kahánek, navigátor Josef Kalina a druhý vodič a mechanik Miroslav Gumulec. Ich stroj išiel so štartovným číslom 635, na čele druhej posádky potom stál neskôr slávny Karel Loprais.
Pôvodná podoba pred renováciou
Pri závode zomrelo veľa ľudí, spomína Kalina
"Celú rallye sme srdnato bojovali. Samotný pretek bol príšerný, zabil sa pri ňom organizátor a zakladateľ Dakaru Thierry Sabine, okrem neho aj veľa ďalších ľudí, ten rok to bolo trochu “prepísknuté“, "rozprával Josef Kalina.
Do predposlednej etapy vchádzali tatrovácke posádky z čelných pozícií, čo bolo pri nováčikoch považované za nevídanú vec.
"Karel Loprais išiel ako prvý a my niekde okolo štvrtého miesta. Etapa sa išla v noci a nastala situácia, kedy to bolo všetko zabahnené a väčšina áut tam zapadla. Obe Tatry išli spoločne, pretože sme vedeli, že ide o život a niekde okolo tretej hodiny ráno sme uviazli v neprehľadných močiaroch tiež, " spomínal Kalina.
Dnes čoby ostrieľaný účastník celej rady dakarských rally by takúto situáciu "vyriešil s prstom v nose", ako sám hovorí.
"Vtedy sme ale boli moc ohľaduplní, nechceli sme prekračovať žiadne predpisy, a tiež sme verili, že tá etapa bude zrušená. A keď sme ráno dorazili do Saint Louis, kde mal byť štart posledný, viac-menej už len formálne etapy do Dakaru, tak už tam ten štart nebol. A pri tých maratónoch je to tak, že si síce môžete prísť, kedy chcete, ale musíte stihnúť štart ďalšieho dňa. A vtedy to 70 percent pretekárov nestihlo, "opísal neslávny koniec závodné premiéry.