Na svet sa často musíte pozerať s veľmi zdravým úsudkom. Pri téme Uber vs taxi má väčšina ľudí, ktorí žijú v Bratislave, ihneď jasno (v Bratislave len kvôli tomu, že tu na jedinom mieste reálne Uber funguje). Skrátka, ak nechcete „riskovať“, že sa vaša najbližšia cesta zbytočne predraží, vyberiete si Uber. Alebo akúkoľvek inú obdobnú aplikáciu. Vyberiete mobil, následne cieľ cesty, kliknete a idete. Nič jednoduchšie doteraz nikto nevymyslel.
To, že majú svoju povesť taxikári „pohnutú“, vie takmer každý. Uber má však za sebou už tiež rôzne kauzy.
Nie je to žiadna spoločnosť, ktorá sa hrá na „charitu a záchranu sveta“. Je to biznis. Zákazníka však zaujíma jediné. A to len výsledok v podobe jazdy a sumy, ktorá mu automaticky ubudne z účtu.
To, čo však nevidí, je odvrátená stránka, kde prebieha boj o nich, respektíve vás. A tu Uber často využíval až „taxikárske“ praktiky.
Nejaké to špehovanie a ovplyvňovanie
Napríklad bol obžalovaný za používanie softvéru s názvom Hell. Ten mal podľa portálu theinformation.com skryte sledovať najväčšiu konkurenčnú aplikáciu v USA - Lyft. Vytváral falošné účty a na základe porovnávaní dát dokázal presne určiť, ktorí vodiči využívajú súčasne Uber a Lyft. Tým následne automaticky posielal viac objednávok z Uberu, aby aplikáciu Lyft opustili alebo ju prestali využívať. Objavovali sa aj špekulácie, že Uber vytváral pre vodičov Lyftu falošné objednávky a cestou ich rušil.
Okrem toho mal Uber vo viacerých krajinách využívať iný program s názvom Greyball. Ten opísal The New York Times. Softvér mal identifikovať vodičov či zákazníkov, ktorých Uber nechcel napríklad kvôli porušeniu ich podmienok.
Problémom však bolo, že tento program sa zameral aj na špecifických zákazníkov. Konkrétne na ľudí z úradov a inštitúcii, ktorí mali Uber v niektorých krajinách kontrolovať. A tak Uber mal priamo určené presné adresy, ľudí či napríklad kreditné karty, ktorým nedovolil úspešne službu využívať. Aplikácia sa tvárila akoby normálne fungovala, no jazdy na pozadí blokovala.
V skratke, Uber stále funguje v mnohých krajinách kvôli legislatíve na tenkom ľade, a tam kde sa mu nedarilo obrátiť kartu na svoju stranu, skúšal takýto softvér. Napríklad v USA, Číne, Austrálii či v Južnej Kórei.
S Uberom mal problém aj Apple či Google. Napríklad Tim Cook si musel zavolať „na koberček“ (už bývalého) šéfa Uberu Kalanicka, aby mu vysvetlil, prečo je ich aplikácia upravená tak, že v testovacom centre v Cupertine funguje inak ako všade vo svete. Uber totiž tajne ukladal do iPhonov jedinečné údaje, ktoré sa neodstránili, ani keď ste aplikáciu preinštalovali.
Google (respektívne už Alphabet) naopak Uber žaluje. A to kvôli priemyselnej špionáži v oblasti autonómnych áut. Napokon v tejto firme prepukol aj škandál so sexuálnym obťažovaním. Všetko vyústilo len nedávno, keď vo firme skončilo viacero vrcholových manažérov a na čas z firmy sa stiahne aj súčasný CEO Travis Kalanick.
Slovenský vs svetový Uber
Samozrejme, každá firma má svoje problémy a zákazníkov toto pozadie, ktoré som popísal, zaujímať až tak nemusí. Avšak dokazuje to, že Uber má už čo-to za sebou.
Celý systém zdieľanej dopravy, respektíve princípu, na ktorom funguje, je naopak výborný a treba mu pomôcť.
Ale späť k titulku a dodatku, prečo vlastne máme jeden z najhorších Uberov. Službu som využíval dávno predtým, než prišla v roku 2015 na Slovensko a v zahraničí to bol vždy „malý sviatok“ nastúpiť do Uberu.
Vyvoňané auto, minerálka, cukríky, milý vodič (dokonca niekedy v obleku), ktorý vám o meste niečo povedal a slušne pozdravil. To bol iný vesmír oproti tomu, čo ma vždy čakalo doma pri jazde taxíkom. Dobre, takmer vždy, niektorí taxikári, ktorí berú svoju prácu poctivo, sú výnimkou. No v Uberi to bolo vždy normálne.
Či už som sedel v tejto službe v USA, vo Francúzsku, Nemecku, Veľkej Británii či kdekoľvek inde, bol som nadmieru spokojný.
No a potom prišiel Uber na Slovensko. Začiatok bol rovnako skvelý, viezli vás zaujímaví ľudia a na cestách ste sa cítili bezpečne. Všetko má svoj koniec. Realita na Slovensku je vždy iná a často horšia.
Nevadilo mi, že na Slovensku sú miernejšie podmienky pre vodičov na využívanie Uberu. Môžu mať napríklad staršie auto ako v okolitých krajinách. Nevadilo mi ani ako vodič, ktorý nebol z Bratislavy, sa cestou „zamotal“ a videl som, že cestou zle odbočil.
Problém nastal, keď pre Uber začali jazdiť firmy. Ako je to možné? Jednoducho povedané, vodič Uber nie je vodičom, ktorý zarába z objednávok, ale má pevnú sadzbu na hodinu. A tu nastáva skutočný problém.
Bratislavskí taxikári a Uber medzi sebou vedú tichú vojnu.
Toto zažiť nechcete
Uber, ktorý som poznal, sa ihneď začal meniť. Začal som si všímať, že väčšina „podivných“ vodičov má jedno spoločné znamenie. Biela Dacia. Keď som videl, že ku mne mieri to auto, mal som chuť zrušiť objednávku a priateľke som doporučil, aby kvôli tomu prestala chodiť Uberom. A prečo?
Asi nebude normálne, ak vás vezie vodič, ktorý cez okno nadáva vodičke vo vedľajšom aute (stále so zákazníkom na zadnom sedadle), a rovnako nie je normálne, že agresívne ide mestom tak, že sa bojíte, že spôsobí nehodu. Zážitky také, že radšej by ste v tom momente dali 20 eur taxikárovi pred stanicou, len nech vás normálne odvezie na miesto, kam ste chceli.
Pre Uber jazdí na Slovensku množstvo skvelých vodičov, ktorým ničia meno. A to nie len u nás, ale po celom svete. A bohužiaľ aj vďaka tomu môžem ohodnotiť náš Uber kvalitou za najhorší, ktorý som využíval.
Občasné zlyhania jednotlivcov v obrovskom kolose vodičov sú normálna vec, no ak sa opakuje a sťažujú sa vám na to aj vaši známi, nie je to ok.
Určite mi teraz nejde o to, aby som podporil taxikárov tým, že „naložím Uberu“, že tu vozia ľudí nekompetentní vodiči. To isté je samozrejme problémom aj na druhej strane. Či majú psychotesty alebo nie.
Len mi ide o to, že aj Uber má svoje chyby, ktoré sa tu často vplyvom „pozitívnej aury“ prehliadajú. Som za to, aby tu bol, som rád, že zmenil trh, ale je dobré ukázať aj jeho druhú stránku, ktorá sa často prehliadala.