Za kľúčový prvok elektromobilov sa považuje batéria. Je najdrahšia z celého auta a určuje tiež jeho dojazd. Pre jej výrobu je potrebných veľa vzácnych kovov, najmä lítia. Jeho ťažba nielen zaťažuje životné prostredie, ale tiež zvyšuje závislosť Európy na dodávateľoch. Automobilky si to uvedomili a výrobu batérií sa snažia presúvať do Európy.
Nevyhnutných súčastí je však viac. Okrem toľko diskutovaných čipov sa teraz rozvírila debata o jednej malej, avšak veľmi dôležitej časti pohonu elektrických áut, o permanentných magnetoch. Tie sú totiž dôležitou súčasťou elektromotora, ktorý sa stará o samotný pohon.
Väčšinu výroby v súčasnosti kontroluje Čína. Kovy na výrobu magnetov síce nie sú tak vzácne ako napríklad lítium alebo kobalt, ale väčšinou vstupná surovina nie je príliš kvalitná a jej úprava pre potreby elektromotorov je drahá, píše iDNES.cz.
Analýza Reuters ukázala, že európske automobilky sa snažia hľadať nové zdroje alebo technológie, aby sa magnetov nemuselo používať toľko a obmedzila sa závislosť na Číne, ktorá momentálne kontroluje 90 percent výroby. Nahradiť magnety sa však dá zatiaľ len dosť ťažko.
Elektromobily s neodymovými magnetmi totiž najazdia dlhšiu vzdialenosť na jedno nabitie ako tie s bežnými magnetmi. Ceny najrozšírenejšej suroviny, oxidu neodymitého, vzrástli na svetových trhoch v poslednom roku na dvojnásobok. Podľa Reuters dokonca americké ministerstvo obchodu v júni uviedlo, že zvažuje vyšetrovanie vplyvu dovozu neodymových magnetov na národnú bezpečnosť.
"Vlasy vám vstávajú hrôzou pri rozhodovaní, či dodávky budú v budúcnosti dostatočné a za akú cenu," povedal Reuters Ryan Castilloux z kanadskej poradenskej spoločnosti Adamas Intelligence.
Jeho firma očakáva, že celosvetová spotreba vzácnych surovín pre magnety sa do roku 2030 vyšplhá na 15,7 miliardy dolárov, čo je takmer štvornásobok tohtoročnej hodnoty. Podľa analytikov stoja permanentné magnety v motoroch hybridných a elektrických vozidiel viac ako 300 dolárov na vozidlo.
"Väčšina ľudí prejde denne menej než sto kilometrov, takže na to môžete mať menej účinný motor," povedal Reuters výskumník Jürgen Gassmann z Fraunhoferovho inštitútu IWKS v Nemecku.
Aj napriek tomu automobilky na Západe prijali niekoľko opatrení. Niektoré z nich, napríklad Toyota, stále používajú permanentné magnety, ale znížili spotrebu vzácnych kovov a vyvinuli magnet, ktorý potrebuje o 20 až 50 percent menej neodýmu.
Iné, napríklad BMW, pristúpili k rozsiahlym konštrukčným zmenám. Nemecká automobilka oznámila agentúre Reuters, že prepracovala svoju pohonnú jednotku tak, že spojila motor, elektroniku a prevodovku do jediného celku, čím znížila priestor i hmotnosť.
"Naším cieľom do budúcnosti je čo najviac sa vyhnúť vzácnym kovom a stať sa nezávislými na možných rizikách v oblasti nákladov, dostupnosti a - samozrejme - udržateľnosti," povedal Patrick Huddy, viceprezident BMW pre riadenie surovín.