Európa môže splniť svoje ciele na zníženie emisií do roku 2030 najmä vďaka hybridným automobilom - vyplýva to z najnovšej správy britskej výskumnej spoločnosti Emissions Analytics, nezávislé centrum, ktoré vykonáva vedecké meranie emisií v reálnych podmienkach. Možnosti výroby hybridných batérií sú však aktuálne obmedzené z dôvodu vysokých nákladov a problémov s dodávkami surovín.
Preto je efektívne využívanie týchto zdrojov z hľadiska maximálneho zníženia emisií CO2 mimoriadne dôležité. Najefektívnejším spôsobom znižovania emisií z automobilov v blízkej budúcnosti je masový predaj hybridov. Plne elektrické vozidlá stále predstavujú malý podiel na trhu a nie sú schopné poskytnúť svetu taký rýchly efekt redukcie skleníkových plynov ako hybridy, tvrdí spoločnosť.
Pozrite si aj najpredávanejšie elektromobily sveta za prvý polrok 2019, o čom sme vás informovali v nedávnom článku.
„Jednou z najväčších výziev pred akými stojíme, je výmena automobilového parku. Autá sa zvyčajne používajú 12 rokov, čo znamená, že tento proces je veľmi pomalý,” vysvetľuje Nick Molden, generálny riaditeľ Emissions Analytics. „Oxid uhličitý ostáva v atmosfére dlho, preto je aj malá, ale rýchla zmena lepšia, ako veľká v ďalekej budúcnosti. Musíme optimalizovať využitie batérií, ktoré sme schopní vyrobiť, na čo najrýchlejšie zníženie emisií CO2,” dopĺňa Molden.
Po rozsiahlych skúškach elektrifikovaných automobilov rôznych typov v reálnych podmienkach odborníci z Emissions Analytics zistili, že hybridné vozidlá sú schopné najviac zo všetkých elektrifikovaných áut zredukovať CO2 pri prepočte na kWh. Testy sa uskutočnili v jednotnom štandardnom výskumnom cykle spoločnosti, uskutočnenom na cestách. Priemerný výsledok pre hybridy všetkých typov (full hybrid, mild hybrid a plug-in hybrid) predstavuje 30 percentné zníženie emisií CO2.
Do výpočtov boli zahrnuté iba priame emisie CO2 počas jazdy vo vzťahu ku kapacite batérie. Emisie vyplývajúce z výroby paliva alebo elektriny neboli brané do úvahy. Tím spoločnosti taktiež vypočítal pomer redukcie CO2 na vymedzenej trase k objemu batérie, pričom bral do úvahy plné hybridy (full hybrid), čiastočné hybridy (mild hybrid), hybridy nabíjané z vonkajšej siete (plug-in hybrid) a batériové elektromobily (BEV). V prípade full hybridov bola úroveň redukcie 50,5 g/km/kWh, zatiaľ čo elektromobily vybavené veľkou batériou redukujú CO2 o 3,5 g/km/kWh, čiže výrazne menej efektívne.
Zaujímavé je, že výsledok mild hybridov predstavuje 73,9 g / km / kWh – to znamená, že prinášajú veľké zníženie emisií vo vzťahu ku kapacite použitej batérie, hoci absolútne zníženie emisií je v ich prípade malé. Pre porovnanie - full hybridy vypúšťajú o niekoľko desiatok percent menej CO2 ako ich náprotivky s vnútorným spaľovaním a v mestských podmienkach sa pohybujú na elektromotore viac ako polovicu času jazdy a prekonanej vzdialenosti.
Najväčšími znečisťovateľmi sú najmä staré autá, ktoré nespĺňajú súčasné normy „čistoty“ výfukových plynov. Výmena automobilov za úplné hybridy umožní zníženie emisie CO2 o 23 percent, zatiaľ čo prechodné štádium vo forme čiastočných hybridov sa premietne do zníženia o 11 percent. Európska únia si stanovila za cieľ zníženie týchto emisií z osobných automobilov o 37,5 percenta do roku 2030. Testy Emissions Analytics ukazujú, že dokonca súčasná hybridizácia vozového parku nových automobilov v Európe umožní dosiahnuť iba 3/4 tohto cieľa.
Ak vezmeme do úvahy ďalšie inovácie na zvýšenie účinnosti obmedzenia emisií, ktoré budú istotne zavedené v nasledujúcej dekáde, môže byť masový predaj hybridov postačujúci na dosiahnutie cieľov EÚ na rok 2030. Aby sa však emisie obmedzili nad úroveň 37,5 percenta, bude nevyhnutná taktiež radikálnejšia elektrifikácia.
„Ideálnym riešením pre dnešok by bol okamžitý prechod na hybridy, pri súčasnom zdokonaľovaní hybridných a elektrických pohonov v ďalšom desaťročí a plynulom rozvoji infraštruktúry a reťazca dodávok batérií, aby sme napokon dospeli k rozsiahlemu využívaniu elektrických vozidiel,” zhrnul Nick Molden.
Najväčším obmedzením elektromobilov sú v súčasnosti ešte stále nedostatočné počty dobíjacích staníc pre úplne komfortné využívanie vozidla a taktiež pomerne nízke dojazdy, čoho sa prípadní záujemcovia boja.
„Do roku 2030 budú mať EÚ a USA ďalšie desaťročie na vývoj novej generácie elektromobilov s väčším dojazdom a trasformovanie energetického systému na čistejšie riešenia s cieľom znížiť vplyv elektromobilov na životné prostredie počas celého cyklu ich života,” uzatvára Molden.