Jedným z najúspešnejších licenčných Fiatov bol okrem "Malucha" (Fiat 126p) automobil Fiat 125p, ktorý sa začal vyrábať pred 50 rokmi, konkrétne 28. novembra 1967.
Výroba tohto auta, ktoré bolo veľmi obľúbené v tom čase v Československu, skončila v júni 1991. Do tej doby ich výrobca FSO vyrobil takmer 1,5 milióna.
Licenčný Fiat 125p, ktorého nástupcom bol Polonez, bol akýmsi hybridom. Oproti talianskemu prototypu Fiat 125 totiž získal interiér od starších modelov 1300 a 1500 a bohužiaľ aj staršie podvozkové komponenty, motory a prevodovku.
Kvôli kvalite ho aj odmietali
Počas takmer 24 rokov bolo na Fiate 125p uskutočnených asi štyritisíc zmien a zlepšení. Jeho konštrukcii, zastaralej už v 60. rokoch, kedy Poľsko kupovalo licenciu, to však príliš nepomohlo.
Kvalita vozidla sa stále zhoršovala a v roku 1991, kedy bola výroba ukončená, dokonca auto odmietli prevziať aj niektorí predplatitelia, ktorí na neho čakali od začiatku 80. rokov.
Posledný Fiat 125p bol vyrobený v júni 1991. Mal tmavočervenú farbu a na jeho prednom skle bol nápis "Čakáme na nástupcu". Celkovo bolo vyrobených 1 445 699 Fiatov 125p so všetkými možnými motormi a všetkých možných modifikácií.
Tretina produkcie išla na export a bývalé Československo bolo po vtedajšej Juhoslávii druhou najväčšou exportnou destináciou. Predalo sa ich tu necelých 83 tisíc. Na konci 70. rokov stál Fiat 125p okolo 70 tisíc korún. To bolo o niekoľko tisíc viac ako škodovky.
Škodovkám ušiel a potom zhrdzavel
Vtedajší majitelia na neho nedajú dopustiť. Roman Švidrnoch, redaktor a editor prílohy auto v iDnes.cz, vlastnil postupne dva: "Prvý bol ročník 1968, a mal ešte taliansky motor, ktorý Poliaci dovážali z Turína a vo Varšave len montovali. Hoci to bola "jednatrojka", jazdil úžasne. Auto však prežil, to zahubila korózia - najväčší mor tohto modelu, čo ale v tom čase nebolo nič neobvyklé," hovorí.
Prvá generácia mala chrómovanú prednú masku a dve oddelené zadné svetlá, druhé dostala v roku 1973 a 1975 bohužiaľ auto prešlo radom zmien k horšiemu.
Maska už bola plastová, dozadu boli namontované nevzhľadné združené svetlá, pákové kľučky nahradili zapustené. A práve faceliftovaný Fiat bol druhým vozidlom Romanového vozového parku.
"Bola to 1,5 s výkonom 75 koní, už z poľskej produkcie. Motor nebol tak spoľahlivý, často sa musel ladiť karburátor, ale na československých cestách dával hravo na frak všetkým škodovkám. Auto bolo naviac oproti nim luxusne odpružené, bol to malý cestný parník. Plával krajinou, odfiltroval všetky výtlky, vnútri vládlo úžasné ticho. Možno že už je spomienka skreslená rokmi, ale mal som "poláka" naozaj rád," hovorí Roman.
Nakoniec aj druhý fiat odišiel do automobilového neba kvôli rovnakej chorobe ako ten prvý: ani vďaka neustálemu vyváraniu nedokázal vzdorovať hrdzavému moru.