Škoda 1203 alebo tiež "tisícdvestotrojka" oslavuje päťdesiatku. Aj za tak dlhú dobu však mikrobus ešte stále nájdeme v garáži nejedného nadšenca, píše portál Lidovky.cz. Prvú karosériu československého úžitkového automobilu vyrobili vo Vrchlabí 5. júna 1968, kompletné vozidlo vyšlo následne zo závodu na jeseň toho istého roku.
Aj keď sa na tisícdvestotrojku často niesla vlna kritiky, automechanici na ňu nedajú dopustiť. Poruchová, ale ľahko opraviteľná - taký bol neoficiálny slogan legendárneho vozidla.
Tisícdvestotrojky sa vyrábali v niekoľkých verziách. Okrem klasického mikrobusu po cestách jazdila aj sanitka, ktorá mala zmäkčené pruženie, valník so zadnou korbou, verzia pre kempovanie v prírode či pohrebný automobil. Ten mal dokonca redukčnú prevodovku pre možnosť jazdy krokom v pohrebnom sprievode.
Vývoj úžitkového vozidla automobilky Škoda Auto trval dlhých 12 rokov. Prvý prototyp mikrobusu s názvom 979 / I zostavili v Automobilovom závode vo Vrchlabí v roku 1956. Na rad prišlo niekoľko ďalších prototypov, ktoré sa viac ako vzhľadom líšili skôr technicky.
Začiatok výroby sa posúval okrem iného v dôsledku zásahov Ministerstva všeobecného strojárstva. To v roku 1961 nariadilo Škode, aby súčasne vyvinula terénnu verziu úžitkového vozidla s pohonom všetkých štyroch kolies, takzvaný Agromobil. Ministerstvo však po dvoch rokoch projekt odpískalo. Vyrobilo sa tak iba 13 prototypov.
Ďalšou požiadavkou štátu bolo, aby mala nová tisícdvestotrojka čo najviac rovnakého príslušenstva ako pripravovaná Škoda 1000 MB. Okrem palubovky išlo napríklad o zadné svetlá. Po prekonaní všetkých komplikácií a splnení nariadenia od štátu v máji 1965 dostala príprava výroby mikrobusu zelenú.
Objavil sa však celkom veľký problém. Škodu 1203 nebolo kde vyrábať. Motory sa tak narýchlo začali vyrábať v Trnave v montážnom závode domácich spotrebičov. Vozidlá sa následne montovali vo Vrchlabí. Prvá karoséria vycestovala z novej linky vrchlabského závodu 5. júna 1968. Do roku 1981 sa vo Vrchlabí vyrobilo necelých 70-tisíc modelov Škoda 1203.
Terčom kritiky a úškrnov
Vozidlo Škoda 1203 bolo často terčom posmechu a kritiky. Vodiči mu vyčítali napríklad to, že v lete kúrila, v zime naopak chladila, motor sa často prehrieval a jazdné vlastnosti podľa nich neboli úplne ideálne.
"Najväčšia kritika sa podľa mňa objavila v 90. rokoch. Ľudia v 80. a 90. rokoch boli totiž zvyknutí, že autá vydržali 20 rokov. Tisícdvestotrojka však na túto životnosť nebola konštruovaná. Dnešné autá vydržia šesť rokov a nikto sa nad tým nepozastavuje, pritom Škoda 1203 vydržala napríklad 12 rokov a vodiči ju považovali za šrot. Bola podľa mňa na tú dobu nadčasovým vozidlom," povedal pre server Lidovky.cz Roman Jirouš, ktorý v Žacléři ešte v minulom roku skladal z náhradných dielov nové tisícdvestotrojky.
Po roku 1981 sa výroba auta presunula do Trnavy, kde sa o celú produkciu staral TAZ Trnava. Po viac ako 30 rokoch sa Škoda 1203 vrátila späť do Česka, konkrétne do mesta Žacléř, ktorý je vzdialený 16 kilometrov od Vrchlabí. Tu sa vyrábali náhradné diely a tu tiež následne automechanici, vrátane Romana Jirouša, zostavovali nové mikrobusi.
Firma s názvom Roman Jirouš - OCELOT Žacléř bola primárne zameraná na výrobu náhradných dielov. Po odkúpení výroby z TAZ však začali autá kompletovať. So zostavovaním modelov 1203 skončili 31. decembra 2017.
"Od tohto roka sa venujeme opäť našej pôvodnej činnosti, a to výrobe náhradných dielov. Ak chce niekto novú tisícdvestotrojku, tak mu zabezpečíme diely, zmontovať si ju už musí sám," dodal Jirouš.
Výroba legendárneho modelu sa pomerne pretiahla. Dopyt neklesal a na trhu nebol po revolúcii podobný automobil, ktorý by naplnil potreby vtedajších začínajúcich podnikateľov.
"Najprv sa počítalo s výrobou do roku 1985, potom prišla revolúcia a nebola tu žiadna dodávka. Tisícdvestotrojka bola jediným autom, s ktorým sa dalo v Česku v 90. rokoch podnikať. To zapríčinilo boom a výroba nakoniec skončila až v roku 1999," spomína Jirouš. Škoda 1203 spĺňala dokonca ekonormu Euro 2. Až do konca svojej kariéry malo auto atmosférický karburátor.
O legendárny mikrobus je stále záujem
"Nové Škodovky 1203 sú krajšie, už nejazdia len z recesie. Dneska to sú také "voňavky" porovnateľné so starou Octaviou alebo Rapidom. Dopyt po tisícdvestotrojke je preto stále. Niekto si ju napríklad nechá zmontovať a ponechá si ju ako investíciu do budúcnosti," opísal záujem o mikrobus Roman Jirouš.
Ročne sa v minulosti firme Ocelot Žacléř podarilo skompletizovať okolo desiatich vozidiel. Podľa Jirouša by sa ich dnes zachovalo ešte viac, keby motory z mikrobusu nevyužívali hasičské záchranné zbory. Tie ich údajne rozoberajú a opravujú z nich svoje prenosné motorové striekačky PS 12.
"Opravári PS 12 rozoberajú motory z 1203 a tie tak postupne miznú. Tie hasičské motory majú životnosť niekedy pol roka, maximálne dva až tri roky. Nejde to nahradiť ničím iným ako súčiastkami z motorov áut," hovorí Jirouš.