Novodobá história dizajnového štúdia Škody sa píše od roku 1984, kedy automobilka obsadila voľné miesto dizajnéra Václavom Capouchom na odporúčanie profesora Zdeňka Kováča, ktorý bol jediným vysokoškolským pedagógom priemyselného dizajnu v socialistickom Československu, píše iDNES.cz.
Capouch, vyštudovaný sochár, sa paradoxne o automobily a ich dizajn vôbec nezaujímal. Nakoniec však zostal Škodovke verný celý svoj profesijný život. Svoje kvality preukázal pri Favorite a naplno práve pri vývoji Felicie.
Jednak ako autor pôvodne "cvičnej" exteriérovej makety 1:1, na ktorej sa vo Wolfsburgu pôvodný tím slovenských dizajnérov mal naučiť moderným postupom a ktorá nakoniec súťažila s maketou koncernových dizajnérov, a tiež ako autor návrhu interiéru.
Capouch v mladoboleslavskom štúdiu pôsobil až do roku 2017, kedy odišiel do dôchodku. Dnes prednáša, tvorí svoje drevené sochy a taktiež rybárči.
Aké to je stráviť celú kariéru pri autách a ako na to spomínate?
Začiatky v automobilovom priemysle boli zložitejšie, ale myslím si, že to bol z mojej strany dobrý výber. Keďže po celoživotných skúsenostiach som dospel k názoru, že dizajn áut je top dizajn, to je neodškriepiteľné. Všetky ostatné dizajny sú zaujímavé, ale autá sú najzložitejšie a najzaujímavejšie.
Ale vy pôvodne nie ste autičkár ...
Ja som pôvodne sklár. Vyštudoval som strednú umeleckú školu sklársku v Kamenickom Šenove a potom som nejakú dobu pôsobil na Novoborskej. Potom som sa rozhodol, že pôjdem študovať ďalej, tak som išiel vyštudovať UMPRUM a tam som študoval dizajn. Ale faktom zostáva, že za celú dobu štúdia dizajnu som si ani raz neurobil auto. Všetci ostatní moji spolužiaci boli úplne šialení z toho, keď mohli robiť autá, a ja som neurobil ani jedno. V živote ma nenapadlo, že by som autá robil.
A ako ste sa k tomu dostal, odporučili vás?
Škodovka mala dlhú dobu pauzu, vzniklo vákuum. Skončili dvaja starší páni, dizajnéri. A keď sa urobil Favorit, tak zjavne potrebovali, aby ho niekto odprevadil do výroby, aby vzniklo dizajnérske oddelenie. Začali jazdiť po vysokých školách, a keďže v tej dobe bola zlínska škola - aj keď patrila pod pražskú UMPRUM - celkom renomovaná v oblasti dizajnu, tak zašli do Zlína. Vtedajší profesor Kovář, ktorý ateliér viedol, ma odporučil do Boleslavi.
Lenže ja som v tom čase bol ešte v piatom ročníku, takže som sa s nimi dohodol, že rok počkajú, ja si urobím diplomovku a potom že sa uvidí. Potom sa Škodovka neozvala, tak som rok pracoval ešte niekde inde. Potom však začali byť rokovania veľmi intenzívne a nakoniec sme sa dohodli a ja som prišiel do Boleslavi.
Na základe čoho vás odporučili, keď ste žiadne auto neurobil?
Boli tam dvaja vyložene autičkári, ale tí boli nejakým spôsobom už etablovaní na Morave, mali tam domy, rodiny ... Ja som robil rôzne "kolesové" záležitosti, napríklad invalidné vozíky, ale s autom to nemalo nič spoločné. Zrejme si pán Kováč myslel, že by to bolo vhodné.
Zdeněk Kovář dbal veľa na ergonómiu, podieľal sa však aj na dizajne legendárnej Tatry 603. To s tým má tiež súvislosť. Je to podľa vás umenie? Alebo je dizajn na pomedzí tých odborov?
Ako kedy. V určitej fáze sa dá hovoriť o umení, v určitej fáze sa to toho umenia len tak ľahko dotýka. Ale vždy som tvrdil, že pre dizajnéra je plus a prínos, keď je výtvarník. Môže to pochopiteľne robiť aj človek bez výtvarného vzdelania, čo je vidieť napríklad aj u nás - sú tam ľudia, ktorí nemajú výtvarné vzdelanie a napriek tomu to robia dobre. Ale plusom a prínosom pre dizajnéra je, keď to výtvarné vzdelanie má.
A u áut je naopak prínosom, keď má nejaký technický základ, nie?
Môže a nemusí. Ja koľkokrát so svojimi priateľmi na túto tému diskutujem, kedy oni hovoria: Tak ty autám nerozumieš a celý život robíš autá. Ale ja prakticky tomu auto rozumieť nemusím. Ja pochopiteľne tie základy poznám, ale keď začnem modelovať auto, tak dostanem všetky podklady od konštruktérov, oni mi zadajú, ako vysoko musím mať kapotu nad motorom, ako musí mať auto...
Zostáva vám 85% na dočítanie.