Terénny nákladný automobil s oficiálnym označením Praga V3S (vojenský trojtonový špeciál) vznikol za necelé dva roky od zadania vývoja pre československú armádu, ktorej v tom čase chýbalo ľahké vozidlo schopné poradiť si aj v tom najťažšom teréne.
Automobil, ktorého konštrukcia vychádzala zo sovietskych zilov či amerických studebakerov, patril k najlepším terénnym nákladným vozidlám svojej doby.
Konštrukcia a príprava výroby vtedy zabrali rekordne krátku dobu - od prvej čiary na rysovacej doske k výrobe prototypu uplynulo len päť mesiacov. Národný podnik Praga totiž dostal úlohu vyvinúť stredný nákladný automobil do ťažkého terénu až v auguste 1951.
Prvý exemplár však príliš ďaleko nedošiel, pamätníci spomínajú, že už na dvore mu prasklo ložisko spojovacieho hriadeľa. Drobná technická chyba ale osud nového vozidla nemohla nijak ovplyvniť, nasledovali skúšky prototypov, po ktorých automobil doznal len niekoľko väčších či menších zmien.
Tou najzávažnejšou bol iný motor, namiesto pôvodného vzduchom chladeného päťvalca nakoniec skončil pod kapotou, teda presnejšie pod kabínou, šesťvalcový motor rovnakej koncepcie. Bol odvodený z pohonnej jednotky ťažkého nákladného vozidla Tatra 111 - v nadsadení sa dá povedať, že nový motor vznikol prostým rozpolením vidlicového dvanásťvalca zo „stojedenástky“.
Definitívna verzia dnes ž legendárnej Pragy V3S tiež dostala väčšie nádrže a po zlej skúsenosti jedného prototypu, ktorý zhorel po dotyku akumulátorov s terénom, sa autobatérie presťahovali z rámu pod samotné sedadlo vodiča.
Konštrukcia „vétriesky“, ako sa autu začalo neskôr ľudovo hovoriť, síce vychádzala zo zilov či spomínaných studebakerov, výsledok je ale plne dielom českého konštrukčného tímu. Dôležitým prvkom sú napríklad redukcie v nábojoch kolies, ktoré zvyšujú svetlú výšku vozidla a teda jeho priechodnosť aj tým najťažším terénom.
V tom pomáha ďalej napríklad aj pružný rebrinový rám, ktorý znesie aj veľké prekríženie náprav. Terénnym vlastnostiam „vétriesky“ sa vyrovná len máloktorý novší dopravný prostriedok – automobil sa môže brodiť metrom vody, problémy mu nerobí ani kolmá prekážka vysoká až 40 centimetrov.
Pozrite si dobové video, prvú časť zo šesťdielnej série dokumentu, ktorý vojenských vodičov zoznamoval s obsluhou a technikou Pragy V3S:
Daňou za výborné terénne vlastnosti je však v tomto prípade pohodlie – či už vodiča alebo ďalších ľudí, ktorí v armáde obvykle jazdili na sklopných drevených laviciach na korbe. Kvôli koncepcii aj umiestneniu motora, ktorý je pod kabínou medzi vodičom a spolujazdcom, sa o „vétrieske“ právom hovorí, že v zime nekúri a lete je v nej horúco.
Automobil je taktiež hlučný, dlhšia cesta v posádke vyvolá túžbu po špuntoch do uší a typický zvuk prezradí príchod auta na stovky metrov vopred. Riadenie potom vyžaduje doslova „celého muža“ - Praga V3S má síce pomerne výkonné vzduchové brzdy, chýba jej však na druhú stranu posilňovač riadenia. Jazda je tak poriadna makačka.
Najnápadnejším znakom verzie M2 sú predné svetlomety v nárazníku a rozmerná skriňa na akumulátory vedľa dvier vodiča
Počas dlhých rokov výroby – sériové exempláre začali vychádzať z brán továrne v apríli 1953 – prešla Praga V3S len ľahkými modifikáciami, väčšie zmeny sa uskutočnili až na začiatku 80. rokov, keď už sa vyrábala v Bratislavských automobilových závodoch (BAZ).
Zväčšil sa výkon, zvýšila maximálna rýchlosť a pozmenená bola aj elektroinštalácia, pri verzii M2 sa predné svetlá presťahovali do nárazníka, vodič dostal odpružené sedadlo (akumulátory sa kvôli tomu presunuli späť k rámu, kde ich mal prototyp). Posledné vozidlá vyšli z BAZ v roku 1990, aj keď výroba mala oficiálne skončiť už o dva roky skôr.
Kariéra nezdolného vozidla však týmto ešte nebola ukončená - ešte neskôr sa nové vozidlá vyrábali vo Vojenskom opravárenskom podniku v Přelouči (kde dostali vodou chladené motory Avia), inde zase prechádzali automobily rozsiahlymi modernizáciami.
Československá armáda v minulosti používala až 25-tisíc kusov ikonickej odolnej Pragy V3S a česká armáda dodnes ešte niekoľko vozidiel v pôvodnom vzduchom chladenom prevedení prevádzkuje. „Vétriesku“ však postupne nahrádzajú novšie modely Tatra T 815, T 810 a Tactic.