Autíčko talianskeho pôvodu prežilo aj pád komunistického režimu a v továrni v juhopoľskom meste Bielsko-Biala sa vyrábalo až do 22. septembra roku 2000. Ako posledný z viac ako 3,3 milióna vyrobených miniautomobilov opustila výrobný pás osobitná séria 500 červených a 500 žltých Fiatov nazvaná Happy End. Vozidlu vyrábanému od roku 1973 patrí okrem iného i zásluha za motorizáciu Poľska, podobne ako sa to podarilo o dve dekády skôr Fiatu 500 Nuova v Taliansku.
Na talianske autíčko, ktoré sa v polovici 50. rokov zrodilo ako alternatíva skútru Vespa na štyroch kolesách, ostatne Fiat 126 priamo nadviazal, a to nielen rozmermi, ale aj technickým poňatím. Podobne ako "päťstovka" dostal o osem centimetrov dlhší a podstatne hranatejší automobil vzduchom chladený dvojvalec, umiestnený vzadu a poháňajúci výhradne zadné kolesá.
Na auto, ktoré napriek miniatúrnym rozmerom často suplovalo funkciu rodinného vozidla, dodnes spomína celý rad Poliakov s istou nostalgiou. Kolujú viac či menej uveriteľné historky o tom, koľko cestujúcich a aké množstvo nákladu dokázal Maluch prepraviť. Dnes si už zrejme len málokto dokáže predstaviť, že vozidlo týchto rozmerov a tohto typu zvládlo odviezť na dovolenku päťčlennú rodinu. Autíčko však slúžilo aj ako sťahovacie auto a na jeho streche sa tak často prevážali chladničky, televízory alebo bicykle.
Pôvodný Fiat 126 (malé "p" v názve niesol len variant vyrábaný v Poľsku) sa prvýkrát predstavil verejnosti na autosalóne v Turíne v novembri 1972. Už o rok a mesiac skôr pritom zástupcovia poľskej komunistickej vlády podpísali licenčnú dohodu, ktorá rozhodne nebola krokom do prázdna. Fiaty sa licenciou v Poľsku (podobne ako v mnohých iných krajín vrátane Československa) vyrábali už medzi svetovými vojnami a od 60. rokov minulého storočia potom v krajine vznikal väčší Fiat 125p.
Varšava o licenciu na automobil prejavila záujem s cieľom pozdvihnúť priemyselnú produkciu krajiny a zvýšiť životný štandard obyvateľov. O tom, že komunisti na čele s Edwardom Gierekom mali s malým autom veľké plány, svedčí skutočnosť, že rozšírenie výrobnej linky v Bielsko-Biala a výstavba továrne v meste Tychy boli v 70. rokoch jednou z najväčších investícií v Poľsku. Prvý Fiat 126p, postavený avšak ešte z talianskych dielov, vyrobili v Bielsko-Biala v júni 1973.
Väčší Fiat 125 (125p) bol podstatne rodinnejší
Fabryka Samochodów Malolitražowych (alebo po slovensky Továreň maloobjemových automobilov) dlho vyrábala iba základný variant, hoci prišlo aj na postupné vylepšovanie napríklad o trochu silnejší motor. Až v druhej polovici 80. rokov prišla fabrika s verziou Bis, ktorá mala výklopné tretie dvere a kvapalinou chladený motor, vzácny bol kabriolet, vyrobený v asi 500 exemplároch. Ďalšie modifikácie, ako dodávka či kombi, zostali len v prototypovej fáze, rovnako dopadol aj pokus vybaviť Maluch pohonom predných kolies.
Podobne ako v ostatných krajinách východného bloku aj v Poľsku dopyt prevyšoval ponuku, a tak sa na automobily niekedy aj dosť dlho čakalo. "Bolo to niečo neuveriteľné. Vyplňovali sa poradovníky. Systém fungoval tak, že človek musel najprv auto zaplatiť, a potom niekoľko mesiacov a niekedy aj rokov čakať na tajomnú obálku s pozvaním k jeho odberu," spomínal pred pár rokmi na svojho prvého Malucha redaktor poľského automobilového magazínu Stanislaw Uklanski.
Fiat 126p navyše nebol práve lacný, v roku 1973 jeho cena v Poľsku zodpovedala dvom priemerným ročným platom - a ak ho chcel človek hneď, musel na burze siahnuť do vrecka ešte o polovicu hlbšie. Auto sa pritom pomerne úspešne vyvážalo, a to nielen do socialistických krajín, ale aj do západnej Európy. Okrem Talianska (kde posledný kus vyrobili v roku 1980) sa Fiat 126 krátko vyrábal aj v rakúskom meste Steyr, výraznejšia však bola produkcia v Juhoslávii, kam sa rozložené vozidlá vyvážali výmenou za Zastavu 1100.
Po páde komunistického režimu v roku 1989 síce Poliaci dostali príležitosť zaobstarať si modernejšie vozidlá, v krajine tiež vyrástli továrne západných automobiliek, Maluch ale svojho komunistického otca prežil o viac ako desať rokov. Posledné roky vznikal už v réžii Fiatu, ktorý kúpil továrne v Bielsko-Biala aj Tychách, kde začal vyrábať moderné Cinquecento a po ňom aj ďalšie modely. Tie sa napokon do sŕdc Poliakov nikdy nezapísali tak ako Maluch, z ktorého sa nielen v Poľsku postupne stáva obľúbený dostupný veterán.