Automobilové preteky v zbrojení, ktoré na začiatku 30. rokov odštartovalo uvoľneniu pravidiel pre konštrukciu áut, mali v roku 1934 jasného víťaza - Nemecko.
V rovnaký rok vyšli na pretekárske trate brutálny Mercedes-Benz W25 a ešte šialenejšie Auto Union Typ B. Dovtedy dominantné Bugatti a Alfa Romeo na taký posun nemali odpoveď, píše portál iDNES.cz.
Len pre predstavu - Mercedes, ktorý bol z nemeckej dvojice ten umiernenejší, mal motor s objemom 3,36 litra a vyše 400 koní. Alfa Romeo síce tiež v priebehu sezóny prezbrojilo, z objemu 3,15 litra však vydolovali len okolo 270 koní.
S nemeckými strojmi sa dal ako-tak držať krok na zákrutových tratiach. Ale na "rovných" pretekoch nemali Taliani šancu. Práve tam chcel Ferrari, ktorého Scuderia bola vlastne továrenským tímom milánskej automobilky, Nemcov prekvapiť.
Na prelome roku 1934 a 1935 Alfa Romeo postavila model 16C Bimotore. Ako základ poslúžil podvozok zo štandardného monopostu P3, do ktorého inžinieri zastavali dva motory. Jeden dopredu, druhý za sedačku vodiča. Namiesto jednej nádrže, ktorá bola v prípade štandardného auta v zadnej časti, dostala Bimotore dva zásobníky na palivo v širokých a vysokých prahoch.
Skvelý nápad. Na papieri
Čisto teoreticky to celé bol geniálny nápad. Nádrže umiestnené v prahoch znížil...
Zostáva vám 85% na dočítanie.