Automobilky používajú Štart/Stop systém v snahe znížiť emisie a spotrebu modelov na papieri, keďže ich zákonodarcovia držia pod krkom. Myslíte si, že by konštruktéri niečo také vymysleli, ak by neboli nútení z viacerých strán? Ešteže stále nájdete na trhu autá, ktoré ho nemajú, alebo sa u nich dá systém vypnúť natrvalo.
Nejde len o to, že pravidelné štartovanie a vypínanie motora je obťažujúce. Ako však ovplyvňuje tento systém životnosť motora?
Má ho niekto rád?
Nie každému je po chuti vypínanie motora na niekoľko (doslova pár) sekúnd, kedy logicky nič neušetríte. Systém vo väčšine prípadov funguje len na papieri a vďaka bohu za to, že vo väčšine prípadov ho je možné vypnúť jedným tlačidlom. Ešte lepšie by bolo, ak by si auto „pamätalo“ vypnutie aj po nasledovnom štarte.
Pre objektivitu musíme uznať, že v niektorých prípadoch dokáže ušetriť pár deci paliva na sto kilometrov. Napríklad v hustých zápchach, keď stojíte dlhšiu dobu, povedzme 30 - 40 sekúnd. Stojí to však za možné zvýšenie opotrebenia motora, potreby drahších akumulátorov, ich zvýšeného namáhania? Z výroby lepšiu batériu dostanete, „zaplatíte“ však pri nákupe novej batérie.
Štartér drží, batérie už menej
Pri zvýšenom opotrebení je potrebné vziať do úvahy nielen batériu. Štartér musí byť dimenzovaný na oveľa vyššie zaťaženie. Paradoxne, v praxi s nimi problém nie je. V majorite áut vybavených "štart-stopom" majú kvalitnejšie vnútornosti. Ak sa však porúča, aj zaň zaplatíte viac.
No najväčšia diskusia je ohľadom zvýšeného namáhania a opotrebovania mechanických častí motora. Pravdepodobne viete, že najviac motor opotrebujú štarty, a to studené. Dobre, Štart/Stop pri studenom motore nefunguje, každopádne opätovné štarty ako také škodia aj pri prevádzkovej teplote.
"Pri normálnom vozidle bez automatického zastavenia môžeme očakávať, že v priebehu jeho života prebehne až 50-tisíc štartovaní a zastavení motora," hovorí Gerhard Arnold, ktorý je zodpovedný za návrh ložísk vo Federal Mogul. "Ale s automatickým štartom, ktorý sa aktivuje vždy, keď sa vozidlo zastaví, tento počet výrazne stúpa, možno až na 500-tisíc počas života motora."
To je 10-násobne viac a konštruktérov mechanických častí tak núti hľadať riešenia, ktoré zabezpečia adekvátnu životnosť. Jedným z hlavných a zároveň najťažších komponentov motora je kľukový hriadeľ.
A tu je potencionálny kameň úrazu. Hlavné ložiská kľukového hriadeľa sú klzné, to znamená, že máte dva povrchy, ktoré sa o seba trú. Tomuto treniu zabraňuje motorový olej, ktorý vytvorí ultra tenkú vrstvu medzi dvoma pohybujúcimi sa kovovými materiálmi. Ale iba ak motor beží.
Jav voláme hydrodynamické mazanie. Po vypnutí motora je preč a v klznom ložisku vzniká kontakt „železa na železo“. Po opätovnom naštartovaní existuje fáza, pri ktorej sa pohybujúce častí o seba trú predtým, než dôjde k vytvoreniu dostatočného filmu oleja medzi povrchmi.
A práve to je kľúčový čas, kedy môže dôjsť k nadmernému opotrebeniu motora voči agregátom, ktoré Štart/Stop nemajú. Jav nastáva tiež pri dobehu motora, nielen pri opätovnom štarte.
Majú riešenie?
Zámerne píšeme „môže“, keďže výrobcovia ložísk reagujú aj na tento novodobý fenomén. Prichádzajú s materiálmi, ktoré výrazne zasahujú do štruktúry materiálov a zlepšujú mazanie častí klzných ložísk aj bez prítomnosti dostatočného filmu motorového oleja.
Federal Mogul vytvoril materiál, ktorý pomenoval Irox. Obsahuje mikroskopické častice hrdze. Podľa firmy, paradoxne veľmi malé častice hrdze sú klzké a Irox znižuje koeficient trenia o 50 percent voči klasickým ložiskám, používaným v motoroch bez Štart/Stopu.
Nové postupy pri výrobe a opracovaní materiálov môžu, ale aj nemusia zabezpečiť praktickú ochranu motorov. Pri tomto treba byť však trochu skeptický a nie vždy veriť úplne percentám, keďže vieme, že teória je jedna strana mince, prax druhá.
Systém Štart/Stop považujeme väčšina za nešťastné riešenie a naháňanie sa za minimálnou úsporou, ktorá vám v praxi bude skôr vyťahovať peniaze z vrecka pri servise, prípadne len takej banalite, akou je nákup nového akumulátora.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.