Na cestách sa okrem osobných áut pohybujú aj iné kategórie motorových vozidiel. Tiež sú tu nemotorové vozidlá a najmä chodci. Dnes sa pozrieme na poslednú spomenutú skupinu.
Problematika sa týka asi každej rodiny. Skúste sa raz za čas doma porozprávať na tému správania chodcov. Veľa z nich totiž pravidlá nepozná, nepamätá si ich, alebo sa za tie roky zmenili.
Kto je vlastne chodcom?
Pomôžeme si trochu zákonom. Chodcom je ten účastník cestnej premávky, ktorý sa pohybuje pešo. Chodcom je aj tá osoba, ktorá napríklad tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s celkovou šírkou nepresahujúcou 600 milimetrov, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, kolobežke, skateboarde alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.
Niekedy máme však pocit, že práve pri niektorých činnostiach ľudia akoby pozabudli, že sú chodcami, a správajú sa ako v aute. Áno, všetci vieme, že chodci by mali chodiť po chodníku.
Čo je chodník definovať nemusíme, to zrejme každý pozná a vie rozoznať. Ale čo v prípade, keď chodník pri ceste nie je? Chodec sa má vtedy vydať po ľavej krajnici, čiže oproti vozidlám. A to aj taký chodec, ktorý nesie v rukách niečo, čím by mohol ohroziť premávku.
Za zníženej viditeľnosti musia mať na ceste chodci aj reflexný odev. Mimochodom, skoro sme zabudli, chodník môžu používať iba chodci. Výnimky však existujú, patrí sme napríklad parkovanie na chodníku, kde musí vodič dodržať šírku 1,5 metra. Inak sa dostane k slovu "papučka", alebo v tom lepšom prípade len predvolanie na políciu.
Čo robia zle?
Oveľa horšie to je s chodcami na ceste v realite. Pohybujú sa v neorganizovaných útvaroch, často v tmavom oblečení a po zlej strane cesty. O prechádzaní cez cestu už ani nevravíme. Použitie prechodu, podchodu, nadchodu? To v hlavách našich chodcov funguje len minimálne.
A už aj keď náhodou idú cez prechod, tak s mobilom v ruke a vôbec sa nepozerajú na auto. Zastávame názor, že ani chodec pri prechádzaní cez cestu nemá používať mobil. Cez cestu (či na prechode, alebo mimo) sa potom chodí vždy kolmo na jej os, a to po celej jej šírke. Veľa chodcov však prejde prvú polku cesty priečne, no potom si to skracujú šikmo k miestu, kam sa chcú dostať.
Je tiež smutné, že chodci si neuvedomujú ani to, že na cestu nesmú vstúpiť, keď vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôžu cez vozovku bezpečne prejsť. Túto prednosť si potom často krát doslova vynucujú.
Záver
Pravidiel pre chodcov je podstatne viac, ako tých pár nami spomenutých. Sú to však veci, ktoré sú o trochu špecifickejšie. Na tejto skupine zraniteľnejších účastníkov treba priebežne pracovať. A to ako v mladom, tak v produktívnom a tiež aj v seniorskom veku.
Za nehodami s chodcami sú totiž často banálne chyby, ktorým sa môže každý veľmi ľahko vyvarovať. Stačí aspoň trošku rozmýšľať a ovládať pravidlá.
Pripravené v spolupráci s TopSpeed.sk.