StoryEditor

Legendárna Toyota z 90. rokov ožila. Je to štýlová stíhačka pre radosť vodičov

14.06.2019, 11:25
Po sedemnástich rokoch je Supra späť. A je presne taká, akú ju Toyota chcela: plná emócií, dokonale vyladená, športovejší než vtedy.

Tecuja Tada bol zrovna v Barcelone na prezentácii Toyoty GT86 a uprostred vysvetľovania, ako na motor Subaru namontovali vstrekovanie Toyoty, mu volali z Tokia: "Zmeňte program, zajtra leťte do Mníchova a porozprávajte sa tam s ľuďmi od BMW o možnostiach spolupráce," znelo všeobecné zadanie. Mal teda tak 12 hodín na to vymyslieť, čo po ňom vlastne chcú, aké auto má postaviť.

Keď na mníchovskom letisku vystupoval z lietadla, mal jasno: "Chcú po mne, aby som postavil novú Supra." Bájne kupé, na ktoré prisahajú japonskí drifteri, americkí rytieri pouličných automobilových bitiek a európska komunita milovníkov japonských skvostov.

​BMW bolo vtedy jediné, ktoré malo radový šesťvalec, ktorý Supra musí mať. "Prijali ma priateľsky. Zistili sme, že je taký projekt realizovateľný. Samozrejme, nasledujúci rok sa nič nedialo," prezrádza. Vtedajší šéf značky a dnešný generál koncernu Volkswagen Herbert Diess bol podľa Tada skôr proti: "Varoval nás, že na takých autách sa nezarobí."

Toyota však chcela športiak. Veci sa pohli až s Diessovým nástupcom, pôvodne šéfinžinierom Klausom Fröhliche. "A v tej chvíli sa to rozbehlo a išlo to rýchlo," opisuje šéfinžinier. Partneri sa dohodli, že Toyota bude mať kupé a BMW roadster, ktoré budú konkurovať modelom Porsche Cayman a Boxster.

Žiadna existujúca platforma vtedy Tadovým požiadavkám nevyhovovala, tak najprv postavili prototyp so skráteným rázvorom z BMW 2 a po overení, že zámer postaviť auto krátke, široké, nízke a s krátkym rázvorom je správny, sa dali do práce. Najprv narysovali základ platformy. Šéf vývoja modelu Supra zdôrazňuje, že potom už oba tímy pracovali prísne oddelene, veľká väčšina dielov je iných alebo upravených.

Filozofovanie nad tým, koľko a ako veľmi viditeľných dielov pochádza od BMW, nemá zmysel, robilo sa to tak vždy. Spojenie dvoch automobiliek patriacich do svetovej extraligy bolo jediné možné: ani gigant veľkosti Toyota by sám vlastnými silami v dnešných podmienkach Supru nevyvinul, lacnejšie, rozumnejšie a efektívnejšie by rozhodne bolo postaviť niečo obyčajné, ​​napríklad dnes módne SUV.

Spojitosť s BMW spozná znalec podľa detailov, ako sú tlačidlá na volante a ovládacom paneli klimatizácie alebo páčok smeroviek a stieračov a celého rozhrania infotainmentu. S BMW má Supra spoločné i miesto výroby, oba športiaky vznikajú v rakúskom Grazi vo firme Magna Steyr špecializovanej na špecifické modely vyrábané v menších sériách.

Toyota

Dokonalý balans

Novodobú Supru si Tecuja Tada vysníval športovejšiu než tomu boli pri predchádzajúcich generáciách, čo boli také ľudovejšie Gran Turismá, z ktorých robili tisíckoňové ospojlerované beštie až tuneri. S tými Toyota naďalej počíta. Väčšina tých výrezov, prieduchov, mriežok a ďalších prvkov zdobiacich telo novej Supry je zaslepená a počíta sa s tým, že pôjdu preč a nahradia ich funkčné komponenty. Priestoru pre ladenie je veľa, od výfuku, ktorý je aj pri okruhovom vyčíňaní až nepochopiteľne tichý, cez nečakane poddajný podvozok až po vzhľad.

Lenže, nová Supra je skvelá taká aká je, už z výroby. Je dokonale vyvážená. Precízne ladenie, na ktoré dohliadal testovací jazdec Herwig Daenens, muselo stáť obrovskú prácu, preto možno majiteľom len odporučiť, by úpravy starostlivo zvážili.

Keď sme začali tou GT86, Supra ju samozrejme vo všetkých ohľadoch predčí. Už teraz sa jej v predpredaji predalo viac než "86" za celú dobu predaja v Česku - napodiv je však vlastne skoro rovnako veľká. Rázvor má dokonca kratší, ťažisko nižšie, kabína je v hornej časti užšia a Supra je hlavne poriadne rozkročená v nápravách.

​To je mantra naordinovaná Tadom, ktorá funguje: krátky rázvor, široký rozchod a nízke ťažisko. Vďaka tomu má táto japonská stíhačka skvelý balans a fenomenálnu ovládateľnosť. To auto sa dá riadiť volantom, plynom, brzdami, jednoducho s vami zrastie. Karoséria je kombinácia ocele a hliníka. Skelet je však tuhší, než má bájny karbónový superšport Lexus LFA (Lexus Toyote patrí). Do pevnej karosérie sa tak môžu oprieť nápravy nesúce 19-palcové ráfiky.

Podvozok vybavený adaptívnymi tlmičmi teda nemusí by prehnane tvrdý, naopak, súhra tlmičov a pružín elasticky pohlcuje nerovnosti, kolesá neodskakujú, nehrkajú a Supra je vďaka tomu prekvapivo komfortná; mnohé SUV na veľkých kolesách s nízkoprofilovými pneumatikami sú podstatne menej pohodlné a nepoddajne poskakujú. Mäkšie nastavenie podvozka Supry je tiež lepšie pre bežné používanie a neprofesionálnym vodičom také auto tiež viac odpúšťa chyby a jasnejšie naznačí, že ide do tuhého. Pre tvrdšiu charakteristiku stačí zvoliť športový režim a podvozok stuhne.

Na druhú stranu dokáže byť žiletkovo presná, citlivú prácu s prenášaním váhy pri nájazde do oblúka tak pilotovi nenásilne vnúti. Vodič má zadok až pri zadnej náprave, perfektne tak vníma správanie auta, ako by si ho obliekol a všetkými koncami tela sa v zákrutách s autom pohrával.

Toyota

​Nedotáčavosť je jej cudzia, je to dané koncepciou a perfektným vyvážením hmotnosti 50:50 medzi nápravy (75 percent motora je za prednou osou), ale aj skvelými lepivými Michelin pneumatikami a tiež elektronickým pomocníkom pribrzďujúcím vnútorné koleso pre zvýšenie stáčavosti do oblúka.

Rezanie v zákrutách ešte podporuje aktívny diferenciál, ktorý umožňuje uzamknutie v rozsahu nula až sto percent. Na nájazde do oblúka stačí zaťažiť predok a na vrchole auto usadiť na zadok. Diferenciál prerozdelí medzi zadné kolesá silu tak, aby bol výjazd razantný a plynulý. To je tá pravá nátura Supry, radšej než driftovanie má čistú prácu, presnosť a plynulosť. Je až strašidelne rýchla.

Dramatická zvnútra, stiesnená vnútri

Motor nemá nijak výnimočný zvuk, preplňovaný radový šesťvalec je bezo zmeny prevzatý aj s prevodovkou ZF od BMW, skôr hučí a hučí. Osemstupňový automat ZF je geniálne nakalibrovaný, radí rýchlejšie a múdrejšie než pilot, rázne podraďuje, zároveň sa nerozpakuje využiť celé pole otáčkomera, ktorý hrá v digitálnej kaplnke pod volantom hlavnú úlohu.

Mrmlanie staromódneho človeka nad tým, že šesťvalcová Supra nemá manuál najlepšie okomentujú jej výkony - 250 kW a 4,3 sekundové zrýchlenie ukočíruje lepšie a efektívnejšie ako šikovný automat manuálnou prevodovkou len promile vodičov. My ostatní sa radšej zmôžeme na občasnú nápovedu páčkami na volante k podradeniu. Sprevodovanie a vnútornosti motora majú tak minimalizované odpory, že podraďovaním si pri brzdení príliš  nepomôžete, takže vás Supra naplno naučí využívať brzdy. Tie po týraní v 30 stupňových horúčavách predsa len už trochu vädnú.

Najviac polarizujúcim bude asi dizajn od Nobuo Nakamura. Pre toho, komu nad posteľou nevisel plagát filmu Rýchlo a zbesilo, a chcú jednoducho dobrý športiak, nemusia byť odkazy na japonskej kreácii z 90. rokov úplne po chuti. Svalnaté boky a celková silueta sú parádne, rovnako tak strecha tvarovaná dvoma hrčkami a hlbokým prelisom medzi nimi. Veľké predné svetlá odkazujúce na predchádzajúcu Supru, ktorá odišla zo scény pred dlhými 17 rokmi, avšak už pôsobia menej organicky. Zozadu je to všetko trochu prekombinované.

Toyota

​Rovnako ako interiér, ten je veľmi stiesnený. Sedačky sú chvályhodne dimenzované aj na väčšie postavy a sedí sa v nich pekne nízko. Veľmi prekvapí chýbajúca zástena do kufra, pri ostrejšom brzdení vás môžu batožiny prísť navštíviť, tak ich radšej pripevnite.

Pozícia za volantom je skvelá, mizerný je však výhľad von. Pohľad cez klenutú kapotu, pod ktorou pracuje pozdĺžne uložený šesťvalec, pridáva na dramatickosti. Stĺpiky rámujúce okno sú odsunuté veľmi vzad a pomerne hrubé. Čelné sklo je navyše veľmi nízke, medzi tabletom infotainmentu a stredovým spätným zrkadlom je tak asi 15 centimetrový priehľad. Keby nemá Supra cúvaciu kameru, je manévrovanie smerom dozadu takmer naslepo. Vcelku veľký volant s nezvyčajne tenkým vencom si rýchlo ohmatáte. Riadenie je presné, citlivé a komunikatívne.

Vypredané

Značke sa darí veľmi dobre zbavovať nálepky výrobcu nudných áut pre penzistov. Šťavnatá Supra je ako zo starých dobrých časov, keď mali v ponuke športiaky skoro všetky značky. Medzi automobilovými nadšencami je toto meno pojem. Aj keď väčšinu reputácie jej vybojovala hlavne predposledná generácie vyrábaná v rokoch 1993 až 2002.

Supra je najdrahšia Toyota v ponuke, základná cena je 69 990 eur, za čo získate nielen šesťvalec (na niektorých trhoch bude aj štvorvalcové prevedenie), ale aj kompletnú výbavu - od športových sedadiel cez multimédiá, parkovaciu kameru, LED svetlomety a head-up displej až po balíček asistenčných systémov. Tohtoročná produkcia, ktorá je stanovená na 900 kusov, už je dávno rozobratá. Dnes už sa objednávajú Supry, ktoré pôjdu do výroby až v budúcom roku.

01 - Modified: 2024-11-04 14:10:00 - Feat.: - Title: Karta sa obrátila: Suzuki plánuje výrobu úplne nového SUV, dodávať ho bude Toyote 02 - Modified: 2024-11-04 12:40:00 - Feat.: - Title: Blázinec či chránená dielňa? Fiat musí prestať vyrábať svoj trhák, aby vôbec prežil 03 - Modified: 2024-11-04 10:09:27 - Feat.: - Title: Nový konkurent Kie i českej Škody. Hyundai poodhalil svoje najväčšie elektrické SUV 04 - Modified: 2024-11-03 12:00:00 - Feat.: - Title: Najlacnejší elektromobil po radikálnych vylepšeniach: Má všetko, čo vlastne treba 05 - Modified: 2024-11-02 12:42:43 - Feat.: - Title: Pri nahrávaní diania z ciest na autokamery treba dodržiavať nariadenia GDPR
menuLevel = 2, menuRoute = auto/testy, menuAlias = testy, menuRouteLevel0 = auto, homepage = false
04. november 2024 18:55