Predplatné

Články autora: Marta Fenclová, redaktorka magazínu Dnes

Jedným z najvýraznejších aspektov COVID-19 sú výrazné rozdiely v skúsenostiach s touto chorobou. U niektorých ľudí sa nikdy nevyvinú príznaky, zatiaľ čo iní, niektorí zjavne zdraví, majú ťažký až smrteľný zápal pľúc.

„Rozdiely v klinickom výsledku sú dramatické,“ hovorí Kári Stefánsson, genetik a riaditeľ DeCODE Genetics v islanskom Reykjavíku, ktorého tím hľadá varianty ľudských génov, ktoré by mohli vysvetliť niektoré z týchto rozdielov.

Tomuto pátraniu bránilo relatívne malé množstvo prípadov na Islande. Minulý mesiac však medzinárodný tím, ktorý analyzoval genómy zhruba 4 000 ľudí z Talianska a Španielska, objavil prvé silné genetické väzby na závažné prípady COVID-19.

U ľudí, u ktorých sa vyskytlo zlyhanie dýchacích ciest, bola väčšia pravdepodobnosť, že budú mať jeden z dvoch konkrétnych génových variantov, ako ľudia bez ochorenia.

Jeden variant leží v oblasti genómu, ktorá určuje krvný typ AB0. Druhý je blízko jedného génu, ktorý kóduje proteín, ktorý interaguje s receptorom. Ten používa vírus na vstup do ľudských buniek. Zdá sa, že doteraz identifikované varianty majú mierny vplyv na priebeh ochorenia.

Tím vedený imunológom Jean-Laurent Casanovom na Rockefellerovej univerzite v New Yorku hľadá mutácie, ktoré majú významnejšiu úlohu. Aby ich našiel, jeho tím skúma genóm inak zdravých ľudí do 50 rokov, ktorí zažili závažný priebeh COVID-19.

Mimoriadna citlivosť na iné infekcie, vrátane tuberkulózy a vírusu Epsteina a Barrovej, zvyčajne neškodného patogénu, ktorý niekedy spôsobuje vážne ochorenie, prispela k mutáciám jednotlivých génov. Casanova má podozrenie, že to isté bude platiť aj pre niektoré prípady COVID-19.

Týždeň v médiách: Rozšíril sa nový vírus. Volá sa MUDr. Vševed a Chytrolín Česká novinárka reaguje na spochybňujúce články na sociálnych sieťach. VIP Blogy

Zobraziť viac

Rozhovor týždňa: Politológ Jozef Lenč