Sledujte nás na Instagrame

@carovne_slovenskoFacebook
17.12.2017, 00:00

Zásadne zmenil pohľad na Tatry pre ďalšie generácie. Čo skrýva spiaci gigant?

Generácie dnešných päťdesiatnikov a mladších si Tatry bez siluety mostíka nevedia predstaviť, keď sa narodili, mostík už stál.

Zásadne zmenil pohľad na Tatry pre ďalšie generácie. Čo skrýva spiaci gigant?
Zdroj: Dreamstime

Je to asi najfotografovanejší objekt vo Vysokých Tatrách, jeho silueta v Mlynickej doline fascinuje už takmer 50 rokov. Veľký skokanský mostík na Štrbskom Plese. Vidieť ho z veľkej diaľky, už z diaľnice pri obci Hybe sa otvorí pohľad na jeho konštrukciu. Dá sa rozpoznať na dlhé kilometre, keď prechádzate diaľnicou popod Tatry. Svojím spôsobom je to technický unikát. A je náš. Alebo nie?

Unikátnosť veľkého skokanského mostíka na Štrbskom Plese je už v jeho lokalite – patrí medzi tri najvyššie postavené mostíky sveta z hľadiska nadmorskej výšky. Hladina jazera Štrbské pleso je vo výške 1 350 metrov nad morom, čiže spodok mostíka je ešte o pár nadmorských metrov vyššie.

Zdroj: Čarovné Slovensko

​V trojke najvyššie postavených sú ešte dve olympijské strediská – skokanský areál v Pragelate (ZOH Turín 2006) a Courcheveli (ZOH Albertville 1992). Pragelato je jednotkou, spodok areálu je vo výške 1535 metrov nad morom, lenže v marci 2017 sa tamojšia mestská rada rozhodla mostíky demontovať, takže ich už môžeme zaradiť medzi neexistujúce. V Courcheveli v obci Le Praz je olympijský mostík v nadmorskej výške okolo 1 300 metrov. A Štrbské Pleso je približne na rovnakej úrovni.

Výber miesta bol jasný

Generácie dnešných päťdesiatnikov a mladších si Tatry bez siluety mostíka nevedia predstaviť, keď sa narodili, mostík už stál. Stavať začali v roku 1966.
Najslávnejšie obdobie tatranských mostíkov prišlo veľmi rýchlo po výstavbe – v roku 1970 počas majstrovstiev sveta v klasickom lyžovaní.

Ladislav Harvan (86) vtedy robil šéfa ochrany národného parku a stal sa aj podpredsedom organizačného výboru majstrovstiev sveta. „Výber pre miesto skokanského areálu bol jasný – pár desiatok metrov od neho bol pôvodný Jarolímkov mostík, nebol problém s majetkom, pozemkami. Mal som aj fotografie prvých ľudí, ktorí prišli a rozhodli, že svah je vhodný, nové mostíky budú tu. Výstavba sa nesústredila len na skokanský areál, vtedy sa stavalo množstvo vecí na Štrbskom Plese – elektrika, vodojem, plyn, cesty, zubačka, lanovky, hotel, bežecký areál, takže detailov o výstavbe mostíka už veľa nie je.“

Zdroj: TASR

​Už rok po začatí výstavby sa skákalo na menšom mostíku, veľký dokončili v roku 1969. Medzitým však zasiahla Československo jedna z najhorších rán histórie – august 1968 a vpád vojsk Varšavskej zmluvy, krajinu obsadili Rusi. Nebol to problém?

„Bol, keď sme išli do zahraničia, pri každej príležitosti sa nás novinári pýtali, či sa budú môcť počas svetového šampionátu 1970 voľne pohybovať, či nebudú obmedzenia. Časť zahraničia možno aj ľutovala, že sa už organizácia majstrovstiev nedala zrušiť pre pomery, aké u nás nastali. Pochybovali, či sa to bude dať zorganizovať, nebolo jednoduché ich presviedčať,“ spomína Ladislav Harvan.

Na stavbe areálu a okolia robilo asi 15 –16 firiem, hlavnými boli Pozemné stavby a Hutné montáže. S výstavbou mostíka neboli nejaké vážnejšie problémy. Po dokončení dostalo športovisko skoro romantický názov – Areál snov.

Ladislav Harvan si myslí, že technicky zložitejšia bola neskoršia rekonštrukcia veľkého mostíka než jeho samotná stavba. Rekonštruovali ho v osemdesiatych rokoch a veľký mostík dnes vyzerá trochu inak ako po postavení. „Vývoj skokov išiel dopredu a bolo treba urobiť iný sklon nájazdu, upraviť odrazový stôl, čo znamenalo odstrániť nájazd, prerobiť ho a znova ho privariť naspäť. Predstavte si, že konštrukcia nájazdu išla dolu a zostala iba noha veže, kde sú schody a výťah pre skokanov,“ hovorí Ladislav Harvan.

Zdroj: TASR

Model mostíka podľa architektonického návrhu Slovákov Eugena Kramára a Jána Šprláka-Uličného, profil mostíka, čiže sklon nájazdu, odrazovej hrany aj dopadu navrhol Čech Miloslav Bělonožník.​

Dlhoročný funkcionár Peter Chudý, ktorý bol pri všetkých tatranských pretekoch od roku 1975, si spomína, že keď každoročne vychádzal cestovný poriadok železníc, na titulnej strane bola nejaká fotografia. V roku, keď sa mostík rekonštruoval, dali fotku Vysokých Tatier, ale nájazd bol dolu a na snímke trčala iba noha veže. Bizarný pohľad.

Tanky pri mostíku

Nájazd, teda to, po čom sa skokani na lyžiach spúšťajú dole smerom k odrazovému stolu, je 123-tonová železná konštrukcia. Na jeho zdvihnutie museli počas rekonštrukcie použiť špeciálny žeriav Demag. V republike boli dva, najbližšie bolo v Ostrave, mali ho Hutné montáže. „My sme ho potrebovali a pamätám si, že bol piatok podvečer, išiel som z práce a začal zvoniť telefón. Hovoril som si – zdvihnem, nezdvihnem? Zdvihol som. Sekretárka riaditeľa Hutných montáží Ostrava volala, že ak mám nejakú požiadavku ohľadom žeriavu, môžem prísť v pondelok dopoludnia, lebo potom riaditeľ odchádza na tri týždne preč. V pondelok sme o tretej ráno sadli do auta, išli do Ostravy, aby odsúhlasil požičanie žeriavu,“ hovorí Ladislav Harvan.

Previezli ho do Vysokých Tatier a chceli ho dostať hore k nájazdu po zjazdovke, ktorá je vedľa mostíka. Ukázalo sa, že žeriav by hore nevyšiel, lebo v tom sklone by mal problém s mazaním motora. Na svahu sa olej v olejovej vani natlačil dozadu a olejové čerpadlo nemalo čo tlačiť do

Nedozvedeli ste sa všetko?

Predplaťte si jeden z troch digitálnych balíkov a získajte neobmedzený prístup k digitálnemu obsahu s ktorým vám nič neunikne.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.