Sledujte nás na Instagrame

@carovne_slovenskoFacebook
07.06.2018, 17:20

Čím staršie, tým krajšie. Na takmer storočnom stroji vyrába historické dlaždice

Lis na ručnú výrobu betónových dlaždíc priviezol do Hliníka nad Hronom Ľudevít Horák takmer pred sto rokmi. Dnes na ňom vyrába dlaždice jeho pravnuk Ľubomír.

Čím staršie, tým krajšie. Na takmer storočnom stroji vyrába historické dlaždice
Zdroj: Peter Kováč

Rodinný domov Horákovcov netreba hľadať podľa popisného čísla. Teraz už vieme, že treba zaparkovať blízko malého námestia, prejsť sa po Kamenárskej ulici a keď nepozeráte do zeme ani do mobilu, nevyhnutne zbadáte rozľahlú bielu stavbu postavenú v miernom svahu s nápisom na streche. Väčší nápis a väčší dom tu ani nie je. Modernejší možno áno. Lenže ako tak stojíme u Horákovcov na dvore zaliatom slnkom a máme na dlani celý Hliník nad Hronom, napadne nám len jedna vec. Tu by sa dalo tak pekne žiť! Čo však môžeme, je chvíľu sedieť na lavičke a počúvať o ľuďoch, ktorí tu bývali, pracovali, strihali vinič a najmä – miešali betón a nosili vrecia s cementom. Tí vdýchli tomuto miestu ducha a čaro, za ktorým sa človek rád vráti, či už potrebuje dlaždice, alebo ani nie.

Štyri generácie Horákovcov

Prvým Horákom, ktorý v dome býval, bol Ľudevít. Jeho pravnuk Ľubomír začína rozprávať: „Prastarký sem do Hliníka prišiel v roku 1922. Na Morave, vo Vsetíne, pracoval u istého pána Františka Wawerku, zámožného podnikateľa. Keď získal dosť skúseností, tak spolu s kamarátom od Wawerku odišli. Kamarát sa usadil niekde pri Trenčíne, no pradedo si zrejme povedal, že ide ešte trošku ďalej. Vzal si z banky úver, aby mohol rozbehnúť podnikanie a začal stavať dom a zároveň miesto pre výrobňu práve tu. Prastarký si v Hliníku našiel aj manželku. V jeho práci potom pokračoval aj môj starý otec Zdenko Horák, no jemu komunisti v štyridsiatom ôsmom všetko zhabali. Stroje, ktoré fungovali, odniesli a aj tento lis bol vraj čiastočne rozobratý. V osemdesiatom deviatom mojej rodine majetok vrátili, starký zaučil otca Ľubomíra Horáka a ten, hoci v tom čase pracoval vo fabrike v Žiari nad Hronom, prebral remeslo. Najprv len popri zamestnaní, neskôr naplno.“

​Prezeráme si vzácne rodinné fotky, na ktorých sa spokojne usmieva štíhly, svalnatý pán v baretke. To je Ľudevít Horák. Z Moravy si priniesol to najdôležitejšie. „Napríklad tamtú formu na tvárnice, z ktorých máme postavený celý dom,“ ukazuje pán Ľubomír do rohu dielne. „Určite si vzal aj stroje na výrobu škridly,“ dodáva. No najmä doviezol ručný lis na výrobu dlaždíc, ktorý je aj dnes, po takmer sto rokoch, srdcom horákovskej dielne. „Neviem úplne presne, aký je lis starý, no bude mať okolo stovky, keďže nepredpokladám, že ho sem prastarký priniesol ako úplne nový.“ Pri lise stojíme peknú hodinu, pozeráme sa na to, ako vzniká dlaždica za dlaždicou a hoci máme v pláne stopnúť si, koľko trvá výroba jednej, nedostaneme sa k tomu, pretože postup je príliš zaujímavý. Čo tam po minútach.

Chce to lopatu

V dielni je čisto, prehľadne a ticho. Keď sa vypne aj rádio, tak je to ticho dokonalé. Výroba betónových dlaždíc potrebuje len jedného človeka, veľa trpezlivosti plus nejaké grify, na ktoré vám väčšina majstrov odpovie „tak od oka“, prípadne „to odhadnem“. Presne tak je to aj s Ľubomírom Horákom. Okolo miešačky na betón sa „motá“ celý život. Vždy sa živil rukami, menil iba miesta. Často. „Pobehal som Írsko, Anglicko, Cyprus, Taliansko aj Nemecko, proste celý svet, poskúšal som všetko možné, naučil sa reč, no nakoniec som predsa len zakotvil tu.“ Vrátil sa k tomu, čo dokonale poznal od detstva. „Nebolo to pre mňa nič nové, lebo som v dielni trávil soboty a brigádoval zhruba od pätnástich. Robil som to, čo bolo práve treba. Podržať, prichytiť, priniesť. Keď sa zváralo, tak som tam bol, keď sa vozil piesok, tiež som tam bol. Motal som sa popri chlapoch a naučil som sa postupne všetko, čiže viem robiť aj škridly, pretože tie stroje tu ešte vždy sú, ale, pravdupovediac, tieto dlaždice mi osobne dávajú väčší zmysel. Pokiaľ ide o škridlu, tam je veľká konkurencia obrovských firiem, ručná robota škridiel stratila opodstatnenie.“

Ľubomír Horák zvládne vyrobiť aj osemdesiat dlaždíc denne. „Minule som rátal, samozrejme, len tak zhruba, a vyšlo mi, že už som ich urobil vari osemdesiattisíc,“ odhaduje, kým lopatou spracúva betón. „Lopate sa nevyhnete, pretože miešačka nikdy nespracuje betón na takú jemnú konzistenciu ako potrebujem,“ hovorí.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu HN. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si jeden z troch nasledujúcich balíkov

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.

Cookies

Na našich stránkach používame cookies. Slúžia na zlepšenie našej práce a vášho zážitku z čítania HNonline.sk. Bližšie informácie nájdete v Pravidlách používania cookies. Spracovanie a správu cookies nastavíte priamo vo Vašom prehliadači.