Niekto totiž zbiera šípky hneď na začiatku jesene, avšak iné názory hovoria o tom, že zbierať by sa mali až po prvých mrazoch. V skutočnosti sú plody šípky plné vitamínu C a práve po mrazoch by malo byť údajne v týchto plodoch tohto vitamínu ešte viac. Jedno je však isté, čím silnejší a čím častejší mráz, tým sú šípky menej hodnotné. A dokonca sú po ňom mäkké a mazľavé, zatiaľ čo za normálnych okolností sú zrelé šípky suché a pevné, a práveže tie mäkšie už nie sú vhodné na sušenie. Ich farba je oranžová až tmavočervená.

CSRRRR

​Kým my jej hovoríme šípka, odborníci ju nazývajú ruža šípová, alebo, ešte odbornejšie, Rosa canina, a zaraďujú ju do čeľade ružovitých (Rosaceae), ktorej je hlavnou predstaviteľkou. Rastie ako ker, ktorý môže dosiahnuť výšku až troch metrov, rozkonáruje sa tesne nad zemou a jeho vetvy sú pokryté drevitými ostňami. Kvitne od mája do júla ružovými, zriedkavo bielymi kvetmi – päťpočetnými, s piatimi kališnými lístkami a piatimi voľnými korunnými lupienkami. Vonkajšie kališné lístky sa po odkvitnutí ohýbajú naspäť a pred dozretím šípky odpadnú. Šípka ako plod vzniká z každého opeleného kvetu a obvykle má dĺžku 2 až 3 centimetre. Šípka je vyslovene slnkomilný druh, ktorý je veľmi odolný a nenáročný aj na typ pôdy, aj na orientáciu, rastie takmer všade, pri krajoch lesov, pri plotoch, popri cestách, na pastvinách, svahoch...