Keď prejdete za tabuľu označujúcu, že ste v obci Slovenský Grob, a vlastne ešte kúsok pred ňou, bude vám aj vďaka rôznym značeniam jasné, že odtiaľto hladní neodídete. V obci so 4-tisíc obyvateľmi je viac než 30 prevádzok, ktoré ponúkajú chutnú husacinu. Ako prechádzate dedinou, všade na vás „žmurkajú“ pohostinstvá a reštaurácie, uprostred obce narazíte aj na sochu obrovskej husi, ktorá sedí na zlatom vajci. Kedysi v minulosti stáli domáci pri ceste a zastavovali autá.

„Raz išli štyria chlapi zo služobnej cesty a domáca ich zavolala na husacinu. Tak išli, najedli sa a mali zaplatiť. Zostali prekvapení, mysleli si, že je to tu taký zvyk, že ich volajú na pohostenie. Potom tu nechali občiansky...“ spomína rodák zo Slovenského Grobu Ján Jajcay. Dnes však nie je o návštevníkov núdza, každý rok sem kvôli vychýrenej pochúťke príde 80-tisíc ľudí. Starosta obce Štefan Gašparovič hovorí o počte 16-tisíc husí, ktoré ročne upečú.

​Pec v každej rodine

„Vyrastal som v dvore, kde piekli husi. S bratrancom sme ženám vymieňali hlinené pekáče, prehadzovali sme alebo zotierali čísla, ktoré si značili vápnom. Potom nevedeli, ktorý je ten ich. To bolo kriku,“ spomína s úsmevom Ján Jajcay na svoje detstvo. V dvojpodlažnej peci piekli jeho susedia chlieb, rožky a každý piatok husi. Dnes sa zachovala (v pôvodnom stave) predná stena pece, kde sa kedysi zmestilo aj 60 husí. Na mieste stojí obchod a pekáreň, súčasným majiteľom je Eduard Pribul, už siedmy z generácie pekárov. Hneď vedľa má prevádzku aj Ján Jajcay a ďalšiu, rovnako špecializovanú na husacinu, tradičnú Slovenskú pivnicu u Jaňura, si postavil hneď neďaleko....