Obzvlášť výnimočný je jeden končiar, ktorý leží v susedstve najslávnejších tatranských vrchov, priam v srdci celého pohoria. Kým ešte boli tatranské chodníky otvorené, dosiahli sme aj tento cieľ – Východnú Vysokú s nadmorskou výškou 2 429 metrov.

​Túra na Východnú Vysokú by sa dala nazvať i prechodom Velickou dolinou, jednou z najzaujímavejších tatranských dolín s množstvom terás a plies, dokonca i s viacerými zanikajúcimi plieskami a rašeliniskami. Začíname na železničnej stanici v Tatranskej Polianke a len čo vystúpime z prvej rannej „električky“, musíme naberať výškové metre. Nástup to je však naozaj impozantný, skoro ráno stúpame lesom a spomedzi ihličnatých stromov, smrekovcov i límb, vykúka krásna trojica obrov – Gerlachovský štít s typickým kotlom, štvorvrcholová Bradavica a oblý Slavkovský štít. Končiare, ktoré sú nezameniteľné a tak odlišné.

„Dolina ľudí priťahovala už v dávnej minulosti. Baníkov a hľadačov pokladov, pastierov z Veľkého Slavkova či neskôr botanikov zo Sliezska,“ vysvetľuje Peter Vravník, strážca zo Správy Tatranského národného parku. A pridáva i nejednu zaujímavosť z ríše zvierat, napríklad, že vo Velickej doline existuje viacero medvedích brlohov.

Lavíny i požiar

Okolo siedmej ráno prichádzame na recepciu horského hotela Sliezsky dom, ktorého história sa začala písať už v roku 1871. Skromnú kamennú budovu zmietla po pár sezónach snehová lavína, v roku 1895 tu preto p...