Keby múzeá dostávali hviezdičky ako hotely, v lyžiarskom múzeu v Tatranskej Lomnici by ste rozmýšľali, či päť nie je málo. Zaslúžilo by si viac. V mnohých súkromných múzeách sa cítite ako v starom vetešníctve, v ktorom je nahádzané piate cez deviate všetko, čo sa našlo v šopách starých materí, keď ich vypratávali tesne pred zrovnaním domu so zemou.

​Lenže Ski Museum v centre tejto tatranskej osady medzi ne rozhodne nepatrí, skôr hrá medzi múzeami „ligu majstrov“ napriek tomu, že je súkromné a vytvorené zo zbierky jedného človeka. Na 330 štvorcových metroch nájdete kompletnú históriu zimných športov naservírovanú tak, ako to poznáme z top svetových múzeí podobného zamerania v severských krajinách či v Rakúsku.

Lyže, boby, korčule

Písať, kto doniesol do Tatier prvé lyže, v ktorom roku založil lyžovanie, nemá zmysel, všetko sa môžete oveľa lepšie dozvedieť v múzeu aj priamo s ukážkami, exponátmi, fotografiami. Omnoho zaujímavejší je príbeh samotného múzea.

„Lyže zbieram asi 25 rokov. V minulosti som mal s kamarátom v Tatranskej Lomnici reštauráciu a v interiéri sme mali historické lyže z mojej zbierky. Raz prišiel nejaký pán, pýtal sa, čo sú to za lyže, a nevedeli sme. Bolo nepríjemné, že máme na stene historické drevené lyže a ja som o nich nič nevedel. Začal som sa teda zbieraním zaoberať seriózne a úplne som tomu prepadol,“ spomína majiteľ múzea Vladimír Hubač (47).

Po lyžiach prišli horolezecké veci, sane, boby, korčule, a odrazu sa zbierka rozrástla na celú tatranskú športovú históriu. „Asi pred desiatimi rokmi prišla prvýkrát myšlienka, že by sme zo zbierky mohli niečo vybrať a otvoriť v Tatranskej Lomnici múzeum. Vedeli sme, že musí byť v centre, aby do neho zablúdili aj náhodní ľudia, nielen tí, ktorí doň idú cielene. Keby bolo na periférii, nefungovalo by to,“ hovorí Vladimír Hubač....