V Štiavnici je každý dom v kopci, aj ten Marínin. Oplatí sa však trochu zadýchať stúpaním po Kammerhofskej ulici, ktorá sa ťahá centrom až nahor k námestiu. Marínin dom nemôžete minúť. Lavička na priedomí klesá pod váhou zámok a nad vchodom je nápis Banka lásky. No ani tieto jasné odkazy vás nemôžu dosť dobre pripraviť na to, čo nájdete vnútri.
Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený (1. strofa)
Nechýbalo veľa a z Maríninho domu by bol dnes majetok developera. V slávnej budove sídlili štátne úrady, potom bol prázdny a uzavretý, chátral. Známy príbeh lásky, ktorý sa v ňom odohral, pripomínala len tabuľka na ošarpanej fasáde. Keď to už vyzeralo tak, že dom Pischlovcov rozkúskuje developer na byty, dvaja nadšenci – Ján Majsniar a Igor Brossmann – sa rozhodli konať.
Požičali si peniaze, objekt odkúpili a začali premýšľať o jeho využití. Jasné bolo iba to, že chcú rozvinúť myšlienku ľúbostného príbehu, no celkom inak ako v klasickom múzeu. Inšpiráciu hľadali aj v zahraničí. Zrekonštruovaný dom je v novej podobe prístupný verejnosti niečo vyše roka a môže smelo ašpirovať na titul svetové pútnické miesto všetkých zaľúbených. Toto Epicentrum lásky, ako ho autori nazvali, vás hneď pri vstupe vtiahne do príbehu Maríny a Sládkoviča spôsobom, ktorý vám vyrazí dych. Vďaka partnerskej firme, ktorá sa venuje inováciám, je tu poézia dokonale spojená s technológiami. Výsledkom je jed...
Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 85% na dočítanie.
Zostáva vám 85% na dočítanie.