V Štiavnici je každý dom v kopci, aj ten Marínin. Oplatí sa však trochu zadýchať stúpaním po Kammerhofskej ulici, ktorá sa ťahá centrom až nahor k námestiu. Marínin dom nemôžete minúť. Lavička na priedomí klesá pod váhou zámok a nad vchodom je nápis Banka lásky. No ani tieto jasné odkazy vás nemôžu dosť dobre pripraviť na to, čo nájdete vnútri.

​Ja sladké túžby, túžby po kráse
spievam peknotou nadšený (1. strofa)

Nechýbalo veľa a z Maríninho domu by bol dnes majetok developera. V slávnej budove sídlili štátne úrady, potom bol prázdny a uzavretý, chátral. Známy príbeh lásky, ktorý sa v ňom odohral, pripomínala len tabuľka na ošarpanej fasáde. Keď to už vyzeralo tak, že dom Pischlovcov rozkúskuje developer na byty, dvaja nadšenci – Ján Majsniar a Igor Brossmann – sa rozhodli konať.

Požičali si peniaze, objekt odkúpili a začali premýšľať o jeho využití. Jasné bolo iba to, že chcú rozvinúť myšlienku ľúbostného príbehu, no celkom inak ako v klasickom múzeu. Inšpiráciu hľadali aj v zahraničí. Zrekonštruovaný dom je v novej podobe prístupný verejnosti niečo vyše roka a môže smelo ašpirovať na titul svetové pútnické miesto všetkých zaľúbených. Toto Epicentrum lásky, ako ho autori nazvali, vás hneď pri vstupe vtiahne do príbehu Maríny a Sládkoviča spôsobom, ktorý vám vyrazí dych. Vďaka partnerskej firme, ktorá sa venuje inováciám, je tu poézia dokonale spojená s technológiami. Výsledkom je jed...