Kroje by mohli byť ideálnym príkladom toho, ako čas kedysi plynul celkom inak. Napríklad taká dvojitá spodnička, ktorá sa žehlí neuveriteľných šesť hodín, alebo skladaná sukňa s množstvom záhybov, ktorú treba naškrobiť a záhyby ručne pozakladať. Treba však povedať, že keď som vchádzala do krojovne tanečného súboru Lúčnica, netušila som, aké neuveriteľné množstvo času treba na to, aby tanečnice z Lúčnice vyzerali na pódiu dokonalo.

​Zhovorčivý odev

Kroje, ktoré kedysi patrili medzi bežné oblečenie, neboli len odevom, ale dokázali rozprávať. „Podľa toho, ako bola dievčina oblečená, sa vedelo, či je slobodná, vydatá, či ide do kostola, na pole či na zábavu. Každý kroj totiž vyzeral inak – a to nielen podľa toho, akú činnosť išli vykonávať, ale aj podľa oblasti,“ hovorí vedúca krojovej dielne tanečného súboru Lúčnica Jarmila Šebestová a dodáva: „Na Slovensku má každá dedina svoj typický kroj a keď sa ľudia stretli na trhu, podľa kroja vedeli určiť, kto je z ktorej dediny. Podľa toho, či žili v teplejších alebo chladnejších oblastiach, sa prispôsoboval aj výber materiálu.“

​Samotné kroje navrhuje pre Lúčnicu kostýmová návrhárka podľa choreografie tanca. Tú zvykol pripravovať dlhoročný šéf súboru Štefan Nosáľ a hoci už nie je medzi nami, dodnes sú mnohé tance postavené na jeho choreografiách. Medzi prvé návrhárky krojov patrila aj jeho manželka pani Viera Nosáľová, no hlavnú časť návrhov vytvorila profesionálna návrhárka pani Šarlota Kišová. Dnes už je krojová dielňa súboru taká bohat...