Stojíte pri modernom dome a na prvý pohľad by vám ani nenapadlo, že má slamené steny. Niektorí majitelia to však radi priznávajú a v interiéri majú „okienko pravdy“ – malý kúsok omietky je vynechaný a namiesto nej je sklo, aby každý videl, že stena je naozaj slamená.

Ide o domy, v ktorých je v zime úžasne teplo, hoci na kúrenie stačí pár eur, v zime je zasa príjemne chladno aj bez klimatizácie. A senzačné je, že ak sa raz tie domy budú búrať, nezostane po nich nič. Slama a hlinené omietky sa rozhádžu, drevo sa použije inde, príroda nebude zaťažená polystyrénmi, plastmi, majiteľ nebude mať hlavu v smútku, že kam vyvezie stavebnú sutinu, lebo žiadna nebude. Zrejme neexistuje k prírode šetrnejšie bývanie.

​Slamené kedysi neboli

Na Slovensku sa v minulosti domy stavali najmä z toho, čo bolo v okolí – v nížinách z hliny či kameňa, pri lesoch z dreva. Slamené domy tu neboli tradičné, ale tie nie sú typickými pôvodnými stavbami nikde na svete. „Začali sa stavať až pred sto rokmi, keď strojníci vymysleli balíkovače slamy. V americkej Nebraske si raz farmári postavili zo slamených balíkov dočasný úkryt, ale zistili, že to nemusí byť dočasné, a storočné stavby slúžia dodnes. V rovnakom čase využil jeden inžinier vo Francúzsku slamené baly tak, že postavil drevenú konštrukciu, ktorú balíkmi slamy zateplil. Na úplne odlišných kontinentoch v rovnakom čase zistili, ako sa dajú slamené balíky využiť,“ hovorí Ing. arch. Zuzana Kierulfová, ktorá navrhuje podobné domy vo svojom architektonickom štúdium Createrra a vedie tiež občianske združenie ArTUR, ktoré školí ľudí, aby vedeli robiť napríklad hlinené omietky, stavať zo slamy či obnovovať staré domy.

Stavby slamených domov sa však vo svete neuchytili hneď, stavali sa skôr ojedinele. „Ale v osemdesiatych rokoch minulého storočia prišla veľká ropná kríza, začali sa hľadať spôsoby, ako ušetriť energiu. Okrem pasívnych domov znova objavil...