Keď prejdete cez ich plot, vaše oči dostávajú stále nové impulzy. Raz štýlový kozub, potom krásna výzdoba, dokonca aj sob so saňami si tu našiel svoje miesto. Hoci je leto, vôbec neruší celkový dojem. Všetko do seba krásne zapadá, manželia sa snažili pri prerábke zachovať čo najviac pôvodných prvkov. Napríklad starú maštaľ, na ktorej je dodnes napísaný rok výstavby. „Takéto veci milujem, niekto iný by to už spálil,“ rozpráva Dušan Kráľovič, ktorý sa sem spolu s rodinou presťahoval pred ôsmimi rokmi. Dopĺňa ho manželka Renáta: „Skvelé je, že staré veci netreba tak často meniť, lebo nepodliehajú móde.“ Z miesta, ktoré bolo roky bez kupca, vytvorili po dvoch rokoch neúnavných prác po víkendoch i večeroch krásny, obývateľný areál.

​Nedali sa odradiť

Na jednej strane otvorený pozemok sa kedysi končil potokom, ku ktorému sa ani nedalo dostať. Vynachádzaví manželia si však poradili po svojom. „Pán Boh nám zatienil mozog, bolo to tu staré a zanedbané,“ smeje sa Renáta. „Moji rodičia boli úplne zúfalí, náš kamarát hovoril, že to máme na celý život a my sami sme si nikdy nemysleli, že tu budeme o pár rokov bývať.“ Začiatky neboli ľahké. „Deti s nami v sobotu doobeda neprehovorili, lebo museli robiť. No poobede to už bolo radostnejšie, na hocijakej platni sme varili guláš, opekali,“ hovorí pani domu o neľahkých začiatkoch, ktoré s odstupom času už znejú takmer ako idylka. „Hneď od začiatku sme chceli, aby tu mali deti zábavu. Aby nemali len spomienky na to, ako dreli. Predtým sme bývali v Krupine, no nemali sme dvor a videli sme, aká je to úžasná devíza pre deti, dvor ...