Sledujte nás na Instagrame

@carovne_slovenskoFacebook
22.06.2019, 08:00

Gajdy sú ako kohút, hovorí ich jediný profesionálny výrobca na Slovensku

  • Náročné na údržbu, citlivé na ladenie a trošku bizarné na pohľad.
  • V dielni Juraja Dufeka, virtuóza v hre na gajdách a jediného profesionálneho výrobcu gájd na Slovensku, sme videli všelijaké kúsky.
  • Optimistické a prívetivé, no aj jedny, ktoré pripomínali nahnevaného netopiera.
Gajdy sú ako kohút, hovorí ich jediný profesionálny výrobca na Slovensku
Zdroj: Peter Kováč

Zavesené na dverách pôsobia gajdy bezmocne, ale keď ich gajdoš nafúkne, radšej cúvnite a pripravte sa na emócie. Naozaj si myslíme, že slovo gajdy by mali mať namiesto ženského radšej mužský rod. Tento nástroj je ako kohút. Namyslený, nádherný a plný testosterónu.

Gajdy sa cítia dobre tam, kde je príjemne aj človeku. Najväčšie nešťastie pre ne vraj je, keď ich odložíte a nehráte na nich. Nehovoríme to však preto, aby sme vás rozcítili, je to skôr takto: keď do píšťal fúkate, nástroj si zvykne na prísun ľudského dychu, a keď ho potom dlhšie nemá, vysychá, zmršťuje sa a spoje povolia. Z gájd pridlho zavesených na vešiaku postupne poodpadávajú údy. „Takéto gajdy medzi sebou voláme malomocné,“ žartuje Juraj Dufek. „S mechom gájd je to podobne. Keď vyschne a popraská, už ho nezachránite.“ Juraj Dufek dodáva, že prenikavý zvuk gájd vždy vyvolá silné pocity. Buď ho milujete, alebo pred ním utečiete. Hlboký tón, ktorý vychádza z ‚huku‘ (o tejto dôležitej súčasti gájd bude ešte reč), vie byť magický.

Mech z igelitky

Juraj sa do zvuku írskych gájd zaľúbil ešte ako študent. „Na začiatku bola pesnička od U2. Volá sa Tomorrov.“ Ako vysokoškolák išiel dokonca brigádovať do Škótska, aby si mohol kúpiť svoj prvý nástroj. Prvý gajdoš, s ktorým sa stretol, nebol žiaden pán z folklórneho súboru, ale známy architekt Anton Vranka. Jurajovi poradil, že ak vie aspoň trošku narábať s nožíkom, najlepšie bude, ak si gajdy skúsi vyrobiť sám. Tak im najlepšie porozumie, bude si ich vedieť naladiť aj opraviť. „Ešte v ten večer som ich mal hotové. Býval som vtedy v internáte Mladá Garda. Na kopci za internátom je kameňolom, našiel som tam výbornú tvrdú trstinu a z nej som vyrobil ‚piskory‘. Gajdica (jedna z píšťal) bola z bazového dreva a mech vznikol z plastovej tašky.“ Hrali? „Hrali. V internáte ma zrejme mali radi. Obzvlášť o štvrtej ráno, pretože keď sa človek dostane do nálady, čo iné mu už len napadne, než vytiahnuť gajdy.“ Postupne sa naučil o nástroji všetko, čo sa dalo. Zo záľuby sa stalo zamestnanie a dnes koncertuje a zároveň vyrába gajdy od výmyslu sveta.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Newsletter

Prihláste sa na odber noviniek zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.