Z rozhovorov s tými, ktorí sa starajú o malé lyžiarske strediská, vyplynulo, že každé je endemit. Žijú si v jedinečných podmienkach, najmä klimatických, a nemožno očakávať, že si všetky budú podobné a budú robiť to isté. Líšia sa svojou „osobnou“ mikroklímou aj technickým vybavením. Čo funguje v jednom, nemusí v druhom. Platí však jedno, ak je teplo, sneh sa nevyrobí a ono je naozaj čoraz teplejšie.

​Zasnežovanie tiež chvíľku trvá, delo nie je oblak, z ktorého sneh padá rovnomerne, treba s ním „behať“. Naplánovať otvorenie malého lyžiarskeho strediska s predstihom väčším, než sú dva-tri dni, je teda nemožné. Hoci malé vleky kvôli otepľovaniu klímy miznú, ešte vždy si môžeme vybrať, či si chceme zalyžovať vo veľkom štýle, alebo máme náladu na komornú atmosféru dedinského svahu s jedným bufetom a malou požičovňou. Neriešme teda, či je sneh mäkký, mokrý či tvrdý – je biely a buďme radi, že je.

Aj na kopaniciach sa dá
„Z nadmorskej výšky a zo sklonu našej zjazdovky vyplýva, že sme ideálni pre rodiny s deťmi, prípadne pre školy. A pokiaľ ide o západné Slovensko, máme asi najväčšiu istotu snehu, keďže je svah dobre situovaný. Blízko máme horský potok a stredisko je priamo v lese, takže sa nám tu sneh drží. Som tu už sedemnásť rokov a v rámci západného Slovenska bývame spravidla prví, ktorí v sezóne začínajú, a poslední, ktorí končia. Aj napriek tomu, že zimy už bývajú poslabšie, snažíme sa spustiť prevádzku okolo vianočných sviatkov a potom to ťaháme až dovtedy, kým sú ľudia. Koniec sezóny je už otázny. Máme takú skúsenosť, že len čo sa na svah oprie slniečko, tak sa ľudia začínajú zaujímať skôr o bicykle a záhradky, ale do jarných prázdnin sa snažíme vydržať,“ povedal nám Mikuláš Szita zo Skilandu Stará Myjava.

„Každý druhý týždeň sa snažíme u...