Sledujte nás na Instagrame

@carovne_slovenskoFacebook
09.02.2020, 00:00

Ferrari medzi sánkami. Unikát ku nám prišiel za čias Márie Terézie

  • Krňačkové preteky sú obľúbenou zábavou i športom pre milovníkov adrenalínu, neraz sa rútia aj stovkou.
  • Jozef Červinský, ktorý špeciálne sane vyrába už osemnásť rokov, je zároveň členom klubu STRES, čiže „Spolku trafených – reprezentujúcich elitu Slovenska“.
Ferrari medzi sánkami. Unikát ku nám prišiel za čias Márie Terézie
Zdroj: Ján Miškovic

„Niektorí blázni sa dali dohromady a začali sa zabávať,“ opisuje klub s názvom STRES Jozef Červinský, jeden z členov. Názov i samotný klub vymyslel Branislav Séleš, predseda Slovenskej krňačkovej rady, ešte pred osemnástimi rokmi. Krnohy, krňačky, krne či krnohe sa dostali na naše územie za čias Márie Terézie z Tirolska. Priviezli ich drevorubači, ktorí sem prišli na pozvanie grófskej rady. Názov je odvodený od toho, že stromy, z ktorých sa vyrábajú, sú krivé. Samorast – krnáč – musia vykopať, aby uhol zostal.

​V lete sa krňačky používali na sťahovanie sena a v zime na zvážanie dreva. „Ľudia museli byť veľmi udatní a dávať si pozor, aby sa nestal nejaký úraz. Hlavne na tých strmých svahoch,“ pokračuje Jozef. Dnes tieto unikátne sane používajú na folklórno-športových podujatiach, krňačkových pretekoch. Tie sa v zimných mesiacoch konajú v rôznych častiach Slovenska a v závislosti od miesta sa mení nielen názov, ale aj samotné vyhotovenie. „Napríklad pre Zvolen je typické, že piesty (držiaky) sú vyššie, Starohorci nemajú také vysoké piesty a držia sa za latku,“ rozpráva ďalší z členov klubu Milan Kamenský.

Výrobu krňačiek, ako im tu hovoria, má na starosti Jozef: „Fascinuje ma, keď môžem drevo pekne prispôsobiť a urobiť sánky presne na mieru, aby v ňom aj ženy sedeli ako v dobrom ferrari.“ Na krňačkách, ak by ste nevedeli, sa nesedí na zadku, ale na stehnách. Osoba sediaca vpredu má nohy vystreté, použije ich v prípade brzdenia, a ten vzadu zase rozkročené, čím určuje smer. „Áno, zlomené nohy a vytknuté členky, stáva sa to, ale ak si človek dá pozor, ide to,“ hovorí Jozef, ktorému súťažili na krňačkových pretekoch i dve dcéry Zuzka a Janka (okrem nich má ešte ďalšiu dcéru Katku a syna Jozefa). Práve pre ne zhotovil svoje prvé sane ešte v roku 2003. „Dnes už majú vyše tridsať rokov, už nesúťažia, majú svoje rodiny. No moja dcéra tri roky za sebou vyhrala s Máriou Strížovou (za slobodna Šebestovou), bývalou majsterkou Československa v zjazdovom lyžovaní, a pre ne som robil špeciálne sánky, aby im sadli presne – ako sa povie – ‚na zadok‘.“

Tento článok je určený iba pre predplatiteľov.
Zostáva vám 76% na dočítanie.

Nenechajte sa obmedzovať

Tento článok je súčasťou exkluzívneho obsahu týždenníka Téma. Pokiaľ si ho chcete dočítať do konca, predplaťte si balík Digital alebo si nechajte týždenník posielať priamo do vašej schránky.

Tento článok ste dočítali vďaka tomu, že ste predplatiteľom Hospodárskych novín. Ďakujeme, že podporujete kvalitnú žurnalistiku.

Denný prehľad správ emailom

Dostávajte každý deň nové informácie zo sveta politiky, ekonomiky a biznisu.

Pred zadaním e-mailovej adresy si prečítajte pravidlá ochrany osobných údajov a používania cookies. Súhlas na odoberanie noviniek môžete kedykoľvek odvolať.