„Niektorí blázni sa dali dohromady a začali sa zabávať,“ opisuje klub s názvom STRES Jozef Červinský, jeden z členov. Názov i samotný klub vymyslel Branislav Séleš, predseda Slovenskej krňačkovej rady, ešte pred osemnástimi rokmi. Krnohy, krňačky, krne či krnohe sa dostali na naše územie za čias Márie Terézie z Tirolska. Priviezli ich drevorubači, ktorí sem prišli na pozvanie grófskej rady. Názov je odvodený od toho, že stromy, z ktorých sa vyrábajú, sú krivé. Samorast – krnáč – musia vykopať, aby uhol zostal.

​V lete sa krňačky používali na sťahovanie sena a v zime na zvážanie dreva. „Ľudia museli byť veľmi udatní a dávať si pozor, aby sa nestal nejaký úraz. Hlavne na tých strmých svahoch,“ pokračuje Jozef. Dnes tieto unikátne sane používajú na folklórno-športových podujatiach, krňačkových pretekoch. Tie sa v zimných mesiacoch konajú v rôznych častiach Slovenska a v závislosti od miesta sa mení nielen názov, ale aj samotné vyhotovenie. „Napríklad pre Zvolen je typické, že piesty (držiaky) sú vyššie, Starohorci nemajú také vysoké piesty a držia sa za latku,“ rozpráva ďalší z členov klubu Milan Kamenský.

Výrobu krňačiek, ako im tu hovoria, má na starosti Jozef: „Fascinuje ma, keď môžem drevo pekne prispôsobiť a urobiť sánky presne na mieru, aby v ňom aj ženy sedeli ako v dobrom ferrari.“ Na krňačkách, ak by ste nevedeli, sa nesedí na zadku, ale na stehnách. Osoba sediaca...