Len pred niečo vyše rokom, koncom novembra 2018, zapísali modrotlač do Reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva ľudstva UNESCO. Na Slovensku sa dnes toto krásne remeslo spája s dvomi známymi menami – s Matejom Rabadom a Petrom Trnkom.

​Petra, vnuka známeho modrotlačiara Stanislava Trnku, sme navštívili vlani. Teraz naše kroky smerovali do Párnice za Matejom Rabadom, ktorý spolupracoval s mnohými zvučnými menami a zameriava sa nielen na metráž, ale aj na hotové produkty ako šaty, tričká, kravaty, motýliky, šatky či ruksaky.

Zlaté pivničné priestory
Začiatky nebývajú vždy jednoduché, svoje o tom vie nejeden malovýrobca. A občas si to najviac zliznú tí, ktorí s „podnikavcom“ žijú v jednej domácnosti. Matej Rabada mal však šťastie, spolubývajúci v prenajatom byte, s ktorými býval počas vysokej školy, boli viac než tolerantní. Dnes už s úsmevom spomína na situácie, ktoré počas výroby neraz nastali.

Prečo sa do takmer zabudnutého remesla vlastne pustil? „V roku 2012 som zistil, že na Slovensku zanikla výroba modrotlače. Študoval som textilný dizajn, venoval som sa hlavne textilnej tlači a nevedel som, čo s tým ďalej, lebo sieťotlač nie je práve špecialita.“ Premýšľal teda, aké smerovanie si vybrať, a napadlo mu, že vyskúša modrotlač. „Hovoril som si, že teoretické znalosti mám, chápem to aj z chemického hľadiska, čo málokto, a hádam to nebude až taký problém. Začal som hľadať recepty a k mnohým som sa dopátral v literatúre. Zohnal som ich veľa a dosť z nich sa podobalo. Svoj recept ...